(Willow Tohi, Natural News) REM spánok si väčšina ľudí spája najmä so snívaním. V skutočnosti však ide o oveľa zložitejšiu časť nočného odpočinku, počas ktorej mozog prechádza viacerými odlišnými stavmi. A práve tie sa s pribúdajúcim vekom menia.
Nová štúdia publikovaná v roku 2026 v odbornom časopise Sleep analyzovala záznamy spánku 627 zdravých dospelých vo veku od 18 do 80 rokov z piatich databáz.
Výsledky ukázali zaujímavý trend. S vekom sa nemení iba množstvo REM spánku, ale aj to, čo sa počas neho odohráva v mozgu.
Najvýraznejšie zmeny vedci zaznamenali v jeho aktívnejšej časti, počas ktorej sa objavujú typické rýchle pohyby očí a intenzívnejšia mozgová aktivita.
A objavili ešte jeden pozoruhodný rozdiel. U žien boli niektoré z týchto zmien súvisiacich s vekom výraznejšie než u mužov.
REM spánok nie je jeden súvislý stav
Hoci o tomto druhu spánku často hovoríme ako o jednej fáze, v skutočnosti sa počas neho striedajú dva trochu odlišné stavy – fázický a tonický REM.
Fázický REM je aktívnejší. Objavujú sa počas neho krátke série rýchlych pohybov očí a charakteristická mozgová aktivita. Výskum túto časť spánku spája okrem iného so spracovaním informácií, pamäťou a emóciami.
Tonický REM je pokojnejší. Rýchle pohyby očí sú počas neho oveľa zriedkavejšie a aktivita mozgu má trochu iný charakter.
Práve rozlíšenie týchto dvoch stavov umožnilo vedcom všimnúť si niečo, čo by pri sledovaní iba celkového množstva REM spánku mohlo zostať skryté.
S pribúdajúcim vekom sa výraznejšie menila jeho fázická časť. Vedci zaznamenali pokles jej trvania aj podielu na celkovom REM spánku. Klesal tiež počet a hustota rýchlych pohybov očí.
Jednoducho povedané, REM spánok šesťdesiatnika nemusí mať rovnakú vnútornú štruktúru ako REM spánok dvadsaťročného človeka – aj keď obaja strávia v posteli rovnaký počet hodín.
Analýza elektrickej aktivity mozgu navyše ukázala, že fázický a tonický REM sa s vekom nemenili rovnakým spôsobom. Starnutie teda neovplyvňuje REM spánok ako jeden celok, ale jeho jednotlivé časti odlišne.
U žien boli zmeny výraznejšie
Jedným z najzaujímavejších výsledkov štúdie bol rozdiel medzi mužmi a ženami.
S pribúdajúcim vekom klesal podiel fázického REM spánku u oboch pohlaví, u žien však bol tento pokles výraznejší. Podobný rozdiel vedci zaznamenali aj pri hustote rýchlych pohybov očí.
Neznamená to, že ženy automaticky spia horšie než muži. Štúdia ukazuje niečo konkrétnejšie: niektoré vlastnosti REM spánku sa počas dospelého života menia u žien a mužov rozdielnym tempom.
Prečo sa to deje, zatiaľ nevieme. Autori rozdiel zaznamenali, ale mechanizmus, ktorý za ním stojí, neurčili.
V budúcom výskume môžu vedci skúmať úlohu hormonálnych zmien, rozdielov v starnutí nervového systému či ďalších biologických faktorov. Samotná štúdia však príčinu nepreukázala.
Čo to môže znamenať pre starnutie mozgu
REM spánok sa už dlhšie skúma v súvislosti s pamäťou, učením, spracovaním emócií a fungovaním nervového systému. Vedcov preto zaujíma, či jeho zmeny nedokážu prezradiť niečo aj o tom, ako starne náš mozog.
Nová štúdia nepreukázala, že úbytok fázického REM spôsobuje stratu pamäti, Alzheimerovu chorobu alebo iné neurodegeneratívne ochorenia. Jej význam spočíva inde.
Vedci získali podrobnejší obraz o tom, ako sa REM spánok prirodzene mení od mladosti až po vyšší vek. To je dôležité, pretože až keď poznáme bežné zmeny spojené so starnutím, môžeme skúmať, či sa pri ochoreniach mozgu objavujú odlišné vzorce.
V budúcnosti by tak niektoré charakteristiky REM spánku mohli byť jedným z viacerých ukazovateľov, ktoré pomôžu zachytiť nezvyčajné zmeny v mozgu. Či sa naozaj osvedčia ako užitočný ukazovateľ, však musia ukázať ďalšie štúdie.
Od diagnostického testu založeného na REM spánku sme teda zatiaľ ďaleko. Tento výskum však prináša dôležitý základ: lepšie ukazuje, čo sa so spánkom zdravého človeka deje počas prirodzeného starnutia.
Osem hodín v posteli ešte nehovorí celý príbeh
Výsledky zároveň pripomínajú dôležitú vec. Počet hodín je iba jeden údaj o našom spánku.
Dvaja ľudia môžu spať rovnako dlho, no ich noc môže vyzerať úplne odlišne. Jeden sa opakovane prebúdza, druhý spí neprerušovane. Rozdielna môže byť aj skladba jednotlivých fáz spánku.
Preto nemožno kvalitu nočného odpočinku posudzovať iba podľa hodín strávených v posteli.
Zároveň nie je správne pripísať dennú únavu automaticky REM spánku. Ak človek spí dostatočne dlho a napriek tomu býva pravidelne vyčerpaný alebo ospalý, príčin môže byť mnoho – od prerušovaného spánku a nevhodného režimu cez niektoré lieky až po poruchy spánku, napríklad spánkové apnoe.
Čo môžete pre svoj spánok urobiť
Samotné zmeny REM spánku spojené so starnutím nedokážeme jednoducho zastaviť. Vieme však ovplyvniť množstvo faktorov, ktoré rozhodujú o tom, či bude náš spánok pravidelný a čo najmenej prerušovaný.
1. Udržujte pravidelný čas spánku
Telo má vlastné biologické hodiny. Ak chodíte spať každý večer v inom čase a cez víkend výrazne posúvate vstávanie, tieto hodiny neustále prestavujete.
Pomáha preto približne rovnaký čas zaspávania a vstávania, podľa možností aj cez víkend.
2. S alkoholom večer opatrne
Alkohol môže navodiť ospalosť a urýchliť zaspávanie, to však neznamená kvalitnejší spánok.
Dokáže meniť jeho prirodzenú skladbu a neskôr v noci ho častejšie narúša. Ovplyvňuje aj REM spánok, pričom účinok závisí od množstva a času konzumácie.
3. Doprajte mozgu čas na spomalenie
Po aktívnom dni môže pomôcť jednoduchý večerný rituál – tlmené svetlo, čítanie, ľahký strečing alebo iná pokojná činnosť.
Nemusí trvať hodinu. Dôležitejšia než komplikované pravidlá býva pravidelnosť.
4. Nezabúdajte na denné svetlo a pohyb
Kvalitný spánok sa nezačína až večer. Denné svetlo, najmä v prvej časti dňa, pomáha nastavovať biologické hodiny, zatiaľ čo pravidelná fyzická aktivita podporuje zdravý spánok aj celkové zdravie.
Naopak, veľa jasného svetla neskoro večer môže prirodzený signál na spánok posúvať.
5. Neprehliadajte dlhodobú dennú ospalosť
Občasná únava po náročnom dni je normálna. Ak však spíte dostatočne dlho a napriek tomu sa pravidelne budíte neoddýchnutí alebo máte problém zostať počas dňa bdelí, stojí za to hľadať príčinu.
Pozornosť si zaslúži aj hlasné chrápanie, opakované budenie, ranné bolesti hlavy alebo situácia, keď si partner všimne, že počas spánku na chvíľu prestávate dýchať.
Vtedy nemusí byť riešením ďalšia hodina v posteli. Dôležitejšie je zistiť, prečo spánok neprináša očakávaný odpočinok.
Pri spánku nejde iba o počet hodín
Nová štúdia ukazuje, že REM spánok sa počas dospelého života mení oveľa podstatnejšie, než naznačuje obyčajný údaj o tom, koľko minút v ňom strávime.
Pre nás ostatných z toho vyplýva jednoduchšia myšlienka: pri spánku nestačí sledovať iba hodiny. Dôležité je aj to, či spíme pravidelne, či sa počas noci opakovane nebudíme a či sa ráno cítime oddýchnutí.
Spánok totiž nie je pasívna prestávka medzi dvoma dňami. Je to sled presne organizovaných procesov – a ako ukazuje nový výskum, ich priebeh sa počas života postupne mení.
Autor: Willow Tohi, Zdroj: naturalnews.com, Spracoval: Badatel.net
Súvisiace články
Odoberajte nové články na email!
Ušetrite čas a prihláste sa na odoberanie nových článkov priamo do vašej emailovej schránky:
Naša garancia: Nikdy Vám nepošleme spam a kedykoľvek sa môžete odhlásiť.
Upozornenie: Tento článok je názorom jeho autora. Zdravotné rady v žiadnom prípade nenahrádzajú konzultáciu ani vyšetrenie lekárom. Príspevky a komentáre pod článkom môžu vyjadrovať postoje, ktoré sa nemusia zhodovať s postojmi redakcie.
Pridajte komentár