Od buriny k prírodnému pokladu: Púpava dokáže viac, než si väčšina ľudí myslí

(Ava Grace, Natural News) Väčšina ľudí ju bez rozmýšľania vytrhne zo záhrady alebo ju považuje za obyčajnú burinu.

Púpava lekárska (Taraxacum officinale) však v posledných rokoch priťahuje čoraz väčšiu pozornosť vedcov. To, čo naši predkovia využívali celé stáročia, dnes skúmajú moderné laboratóriá.

Výsledky naznačujú, že táto nenápadná rastlina obsahuje desiatky biologicky aktívnych látok, ktoré môžu priaznivo ovplyvňovať trávenie, črevný mikrobióm, pečeň aj zápalové procesy v organizme.

Možno vás prekvapí, že jej listy obsahujú viac vitamínu A než rovnaké množstvo šalátu a približne 100 gramov čerstvých listov pokryje viac než celú odporúčanú dennú dávku tohto vitamínu pre dospelého človeka.

Koreň zase patrí medzi najbohatšie prirodzené zdroje inulínu – vlákniny, ktorá slúži ako potrava pre prospešné črevné baktérie a je predmetom intenzívneho vedeckého výskumu.

Púpava pritom nie je žiadnou novinkou. Už stovky rokov patrí medzi najcennejšie liečivé byliny v európskom bylinkárstve, tradičnej čínskej medicíne aj ajurvéde.

Kedysi sa využívala najmä pri tráviacich ťažkostiach, na podporu pečene, pri zadržiavaní vody v tele či pri niektorých kožných problémoch. Moderná veda dnes postupne potvrdzuje, že mnohé z týchto tradičných využití mali racionálny základ.

Rastlina, z ktorej sa využíva takmer všetko

Jednou z výnimočných vlastností púpavy je, že liečivé látky obsahuje prakticky celá rastlina. Koreň, listy aj kvety majú odlišné zloženie, a preto sa oddávna používali na rôzne účely.

Listy sú mimoriadne bohaté na vitamíny A, C, E a K, vitamíny skupiny B, ale aj na draslík, vápnik, horčík a železo. Práve vysoký obsah vitamínu K prispieva k správnemu zrážaniu krvi a spolu s vápnikom podporuje zdravie kostí.

Niektorí odborníci označujú mladé listy púpavy za jednu z nutrične najhodnotnejších voľne rastúcich rastlín v Európe. V porovnaní s bežným hlávkovým šalátom obsahujú podstatne viac vitamínov aj minerálov.

Silu púpavy netvoria iba vitamíny

Skutočný záujem vedcov však vzbudzujú najmä látky, ktoré si rastlina vytvára na svoju vlastnú ochranu.

Patria medzi ne polyfenoly, flavonoidy a karotenoidy – prírodné antioxidanty, ktoré pomáhajú chrániť bunky pred poškodením spôsobeným voľnými radikálmi.

Medzi najznámejšie patria betakarotén, luteolín či apigenín.

Práve tieto látky sú predmetom desiatok vedeckých štúdií. Laboratórne výskumy naznačujú, že dokážu tlmiť niektoré zápalové procesy a ovplyvňovať správanie určitých typov rakovinových buniek.

Koreň podporuje črevá aj pečeň

Najväčší záujem vedcov sa dnes sústreďuje na koreň púpavy.

Obsahuje veľké množstvo inulínu – rozpustnej vlákniny, ktorá slúži ako potrava pre prospešné črevné baktérie. V jesenných mesiacoch môže inulín tvoriť až približne 40 % sušiny koreňa, čo z púpavy robí jeden z jeho najbohatších prírodných zdrojov.

V posledných rokoch sa ukazuje, že zdravý črevný mikrobióm ovplyvňuje oveľa viac než len trávenie. Súvisí aj s imunitou, metabolizmom, reguláciou telesnej hmotnosti a podľa niektorých výskumov dokonca aj s psychickým zdravím.

Pozornosť vedcov púta aj vplyv koreňa na pečeň. Štúdie na zvieratách ukázali, že extrakt z koreňa púpavy dokázal zmierniť poškodenie pečene spôsobené tukovou stravou alebo niektorými toxickými látkami. Ide o sľubný smer výskumu, ktorý sa teraz overuje aj u ľudí.

Listy pomáhajú odvádzať prebytočnú vodu

Listy púpavy sú známe svojím prirodzeným močopudným účinkom. V ľudovom liečiteľstve sa na tento účel používajú už celé stáročia a prvé klinické výskumy naznačujú, že na tejto tradícii môže byť kus pravdy.

Malá pilotná štúdia uskutočnená na ľuďoch zaznamenala zvýšenú tvorbu moču už približne do piatich hodín po užití extraktu z listov púpavy.

Zaujímavosťou je, že listy obsahujú pomerne veľa draslíka. Pri niektorých syntetických močopudných liekoch sa totiž tento minerál z tela vo zvýšenej miere vyplavuje. Púpava ho naopak prirodzene dopĺňa.

Prečo je púpava horká – a prečo je to dobre

Mnohým ľuďom prekáža typická horká chuť púpavy. Práve tá je však jedným z dôvodov, prečo sa oddávna používala na podporu trávenia.

Za horkosť sú zodpovedné najmä seskviterpénové laktóny – prírodné rastlinné látky, ktoré podporujú tvorbu slín, žalúdočných štiav aj žlče. Tráviaci systém sa tak pripraví na spracovanie prijatej potravy a po výdatnom jedle môže byť pocit ťažoby menší.

Nie je náhoda, že v mnohých krajinách sa mladé listy púpavy tradične podávajú ako jarný šalát alebo súčasť bylinných čajov. Práve po zime boli horké rastliny považované za prirodzený spôsob, ako „naštartovať“ trávenie.

Čo vedcov na púpave prekvapilo najviac

Výskum púpavy sa zďaleka nekončí pri trávení.

Laboratórne štúdie naznačujú, že niektoré jej látky môžu priaznivo ovplyvňovať hladinu cukru v krvi, metabolizmus tukov či zápalové procesy. Objavili sa aj zaujímavé výsledky pri výskume niektorých druhov rakovinových buniek.

Napríklad výskumníci z University of Windsor v Kanade zistili, že extrakt z koreňa púpavy dokázal v laboratórnych podmienkach vyvolať odumieranie niektorých buniek rakoviny hrubého čreva bez poškodenia zdravých buniek.

Neskôr boli publikované podobné výsledky aj pri ďalších typoch nádorových buniek.

Hoci ide zatiaľ najmä o laboratórne výskumy, výsledky patria medzi najzaujímavejšie zistenia o púpave za posledné roky a sú dôvodom, prečo jej vedci venujú čoraz väčšiu pozornosť.

Ako zaradiť púpavu do jedálnička

Jednou z najväčších výhod púpavy je, že sa dá využiť takmer celá.

• Mladé listy sú výborné do šalátov, nátierok alebo smoothies. Čím sú mladšie, tým sú menej horké.
• Staršie listy možno pripraviť podobne ako špenát alebo ich pridať do polievok.
• Koreň sa suší a praží. Vzniká z neho nápoj pripomínajúci kávu, prirodzene bez kofeínu.
• Čerstvý alebo sušený koreň možno použiť aj na prípravu čaju.
• Kvety sa využívajú na výrobu sirupov, želé, domácich limonád či dokonca vína.

Ak sa rozhodnete zbierať púpavu vo voľnej prírode, vyberajte iba čisté lokality ďaleko od ciest, železníc, priemyselných oblastí a polí ošetrovaných pesticídmi. Rastliny z mestských parkov alebo okrajov ciest na konzumáciu vhodné nie sú.

Najvhodnejšie je zbierať mladé listy skoro na jar, keď obsahujú najmenej horkých látok. Koreň sa zvyčajne zbiera na jeseň, keď obsahuje najviac inulínu.

Nie je vhodná pre každého

Hoci je púpava pre väčšinu zdravých ľudí považovaná za bezpečnú, opatrní by mali byť ľudia alergickí na rastliny z čeľade astrovité, napríklad ambróziu, sedmokrásku či harmanček.

Konzultácia s lekárom je vhodná aj pri žlčníkových ochoreniach, niektorých ochoreniach obličiek alebo pri užívaní liekov na odvodnenie, cukrovku či zrážanie krvi.

Burina, ktorú možno začneme vnímať celkom inak

Ešte donedávna bola púpava pre väčšinu ľudí len burinou, ktorú bolo potrebné čo najskôr odstrániť zo záhrady. Dnes sa na tú istú rastlinu pozerajú vedci úplne inými očami.

Čoraz viac výskumov ukazuje, že ide o mimoriadne výživnú rastlinu s vysokým obsahom vitamínov, minerálov, vlákniny a antioxidantov. Hoci ešte nie všetky jej účinky poznáme do detailov, už dnes je jasné, že si zaslúži oveľa viac pozornosti, než jej väčšina z nás doteraz venovala.

Možno ju najbližšie opäť uvidíte vyrastať medzi dlažobnými kockami alebo na okraji lúky. A namiesto obyčajnej buriny v nej už uvidíte jednu z najzaujímavejších liečivých rastlín, ktoré rastú doslova všade okolo nás.

Autor: Ava Grace, Zdroj: naturalnews.com, Spracoval: Badatel.net

Súvisiace články

• Prečo púpava, ktorú ste včera pokosili, by vám zajtra mohla zachrániť pečeň
• Jedna obyčajná broskyňa denne môže vášmu telu priniesť viac, než si myslíte
• Mocnejšia než chemoterapia: Bylinka na rakovinu, čo vám rastie priamo pod nosom
• Úžasný objav: Koreň púpavy zabíja bunky leukémie, rakoviny prostaty i chemoterapii odolného melanómu