(Dr. Ruscio) Predstavte si, že sa už niekoľko mesiacov cítite unavení, pribrali ste zopár kilogramov a stále vám býva zima. Krvné testy ukážu mierne zvýšené hodnoty TSH a lekár vysloví podozrenie na zníženú funkciu štítnej žľazy.
Znamená to, že vaše ťažkosti skutočne spôsobuje štítna žľaza a že budete potrebovať celoživotnú hormonálnu liečbu?
Výskumy naznačujú, že odpoveď nie je vždy jednoznačná. U časti ľudí predstavuje mierne zvýšené TSH iba prechodný stav, ktorý sa časom upraví aj bez liečby. V iných prípadoch príčina únavy, priberania alebo mozgovej hmly nemusí súvisieť priamo so štítnou žľazou.
To neznamená, že hormonálna liečba nie je potrebná. Pri klinickej hypotyreóze (zníženej funkcii štítnej žľazy) dokáže výrazne zlepšiť kvalitu života. Otázkou však zostáva, kedy je skutočne nevyhnutná a kedy je rozumnejšie výsledky najprv overiť opakovaným vyšetrením.
Kedy ide skutočne o hypotyreózu?
Lekári rozlišujú dve základné formy zníženej funkcie štítnej žľazy.
Pri klinickej hypotyreóze je hladina hormónu T4 znížená a TSH zvýšené. V takom prípade je hormonálna liečba štandardným a dobre overeným postupom.
Pri subklinickej hypotyreóze zostáva T4 ešte v norme, zatiaľ čo TSH je len mierne zvýšené. Takýto nález ešte nemusí znamenať ochorenie vyžadujúce liečbu. Najmä vo vyššom veku bývajú mierne zvýšené hodnoty TSH pomerne časté a zvyčajne nespôsobujú žiadne ťažkosti.
Najčastejšou príčinou zníženej funkcie štítnej žľazy v rozvinutých krajinách je Hashimotova choroba – autoimunitné ochorenie, pri ktorom imunitný systém postupne poškodzuje tkanivo štítnej žľazy.
Ani prítomnosť protilátok však automaticky neznamená, že sa u človeka rozvinie hypotyreóza alebo že bude okamžite potrebovať hormonálnu liečbu.
Viac ako polovica pacientov lieky napokon nepotrebovala
V posledných rokoch pribúdajú dôkazy, že niektorí pacienti začínajú užívať hormóny štítnej žľazy napriek tomu, že ich výsledky nespĺňajú kritériá klinickej hypotyreózy.
Jedna štúdia sledovala 291 ľudí, ktorí už roky užívali levotyroxín. Po kontrolovanom vysadení lieku malo až 61 % z nich naďalej normálne výsledky vyšetrení a liečbu už nepotrebovali.
Aj ďalší výskum ukázal, že približne tri štvrtiny pacientov so subklinickou hypotyreózou mali po šiestich mesiacoch hodnoty TSH opäť v normálnom rozmedzí bez akejkoľvek liečby.
Tieto výsledky neznamenajú, že hormóny štítnej žľazy sú zbytočné. Ukazujú však, že pri mierne zvýšenom TSH býva často rozumné výsledky po určitom čase zopakovať a až potom rozhodovať o začatí celoživotnej liečby.
Problém nemusí byť vždy v štítnej žľaze
Únava, mozgová hmla, zhoršené sústredenie či depresívna nálada patria medzi typické príznaky hypotyreózy. Rovnaké ťažkosti však sprevádzajú aj chronický zápal, poruchy črevného mikrobiómu alebo viaceré ďalšie ochorenia.
Aj preto sa stáva, že niektorí pacienti nepociťujú výrazné zlepšenie ani po normalizácii hormónov štítnej žľazy.
Akú úlohu zohráva zdravie čriev?
V posledných rokoch sa intenzívne skúma prepojenie medzi črevným mikrobiómom a štítnou žľazou. Dostupné štúdie ukazujú, že zloženie črevných baktérií ovplyvňuje imunitný systém, intenzitu zápalu aj vstrebávanie živín potrebných pre správnu činnosť štítnej žľazy.
Osobitný význam to má pri Hashimotovej chorobe, ktorá patrí medzi autoimunitné ochorenia.
Hoci zlepšenie zdravia čriev nenahrádza štandardnú liečbu, môže podporiť lepšie vstrebávanie lieku levotyroxínu, prispieť k zmierneniu zápalu a u niektorých pacientov zlepšiť celkový zdravotný stav.
Výskum v tejto oblasti však stále pokračuje a zatiaľ neumožňuje považovať úpravu črevného mikrobiómu za samostatnú liečbu hypotyreózy.
Strava ako základ
Ak chcete podporiť zdravie čriev aj štítnej žľazy, najväčší význam má pestrá strava založená na prirodzených potravinách a dostatočnom príjme živín.
Niektorým ľuďom prospieva obmedzenie lepku alebo mliečnych výrobkov, najmä ak po ich konzumácii opakovane pociťujú tráviace ťažkosti.
U časti pacientov s Hashimotovou chorobou takáto úprava stravy viedla v štúdiách k zlepšeniu laboratórnych výsledkov. Nejde však o univerzálne odporúčanie a bezdôvodné vyradenie celých skupín potravín nie je potrebné.
Podobne je to pri diéte s nízkym obsahom FODMAP.
FODMAP sú druhy fermentovateľných sacharidov, ktoré sa nachádzajú napríklad v cibuli, cesnaku, jablkách či strukovinách a u citlivých ľudí môžu spôsobovať nadúvanie, bolesti brucha alebo hnačku.
Takáto diéta pomáha najmä ľuďom so syndrómom dráždivého čreva alebo výraznou citlivosťou trávenia, no z dlhodobého hľadiska by mala slúžiť iba ako dočasné riešenie.
Môžu pomôcť probiotiká a doplnky?
Probiotiká patria medzi najlepšie preskúmané doplnky na podporu črevného mikrobiómu.
Niektoré štúdie naznačujú, že môžu zlepšiť vstrebávanie levotyroxínu a zároveň podporiť zdravie čriev. Účinok sa zvyčajne hodnotí po 2 až 3 mesiacoch pravidelného užívania.
Väčšina kvalitných prípravkov obsahuje približne 10 až 20 miliárd CFU denne, pričom dôležitejšia než samotný počet baktérií je ich vhodná kombinácia a kvalita.
Z ďalších doplnkov majú najviac dôkazov vitamín D a selén, najmä u ľudí s Hashimotovou chorobou alebo u ľudí s ich preukázaným nedostatkom.
1. Vitamín D sa najčastejšie dopĺňa v dávke 1 000 až 2 000 IU (25–50 μg) denne, ideálne podľa výsledkov krvného vyšetrenia.
2. Selén sa vo väčšine štúdií používal v dávke 100 až 200 μg denne, pričom vyššie dávky sa bez odporúčania lekára neodporúčajú.
3. Železo a zinok má zmysel dopĺňať iba pri laboratórne potvrdenom nedostatku. Pri zinku sa ako bezpečná krátkodobá dávka najčastejšie používa 15 až 25 mg denne, dlhodobé užívanie vyšších dávok však môže znižovať vstrebávanie medi.
4. Jód si vyžaduje osobitnú opatrnosť. Hoci jeho nedostatok patrí v niektorých častiach sveta medzi príčiny hypotyreózy, nadmerný príjem môže naopak zvyšovať riziko autoimunitných ochorení štítnej žľazy.
Dopĺňať by sa preto mal iba pri potvrdenom nedostatku alebo na odporúčanie lekára. Bežná odporúčaná denná dávka jódu pre dospelých je 150 μg, no bez potvrdeného deficitu nemá zmysel užívať výrazne vyššie množstvá.
Ak vám lekár predpísal hormóny, nevysadzujte ich svojvoľne
Hoci sa subklinická hypotyreóza niekedy upraví aj bez liečby, neplatí to pre každého. Ak krvné testy potvrdia klinickú hypotyreózu so zvýšeným TSH a zníženým T4, hormonálna liečba zostáva štandardným a najúčinnejším riešením.
Najčastejšie sa používa levotyroxín. U niektorých pacientov sa zvažuje aj kombinácia hormónov T4 a T3, no kvalitné klinické štúdie zatiaľ nepreukázali jej jednoznačnú výhodu oproti samotnému levotyroxínu.
Ak napriek správne nastavenej liečbe pretrvávajú ťažkosti, vhodnejším riešením je konzultácia s endokrinológom než svojvoľné vysadenie liekov.
Záver
Nie každý človek so zvýšeným TSH potrebuje okamžite celoživotnú hormonálnu liečbu. Rozhodujúce sú celkové výsledky vyšetrení, prítomnosť príznakov aj ich vývoj v čase.
Rovnako dôležité je hľadať aj ďalšie možné príčiny únavy, priberania či mozgovej hmly. Úlohu zohráva celkový zdravotný stav, životný štýl, výživa aj zdravie črevného mikrobiómu.
Ak laboratórne výsledky nezodpovedajú vašim ťažkostiam alebo máte pochybnosti o stanovenej diagnóze, oplatí sa výsledky prebrať s endokrinológom a v prípade potreby si vyžiadať aj druhý odborný názor.
Pri ochoreniach štítnej žľazy je totiž rovnako dôležitá správna diagnóza ako správne zvolená liečba.
Prírodná liečba štítnej žľazy
Chcete sa o zdraví štítnej žľazy dozvedieť viac?
V našej e-knihe nájdete prehľad vedecky podložených poznatkov o výžive, dôležitých živinách, poškodzujúcich toxínoch aj každodenných návykoch, ktoré podporujú správne fungovanie štítnej žľazy. Kliknite sem a zistite viac (pre českú verziu e-knihy kliknite sem).
Zdroj: drruscio.com, Spracoval: Badatel.net
Súvisiace články
Odoberajte nové články na email!
Ušetrite čas a prihláste sa na odoberanie nových článkov priamo do vašej emailovej schránky:
Naša garancia: Nikdy Vám nepošleme spam a kedykoľvek sa môžete odhlásiť.
Upozornenie: Tento článok je názorom jeho autora. Zdravotné rady v žiadnom prípade nenahrádzajú konzultáciu ani vyšetrenie lekárom. Príspevky a komentáre pod článkom môžu vyjadrovať postoje, ktoré sa nemusia zhodovať s postojmi redakcie.
Pridajte komentár