Epidermolýza (EB), kvasinky, mykóza a prekyslenie organizmu

Print Friendly, PDF & Email

Epidermolýza (Epidermolysis Bullosa, EB)

Zhrnutie metabolickej liečby

Keďže je EB je v literatúre a v internetových zdrojoch dostatočne vysvetlená, nie je potrebné ju v tomto materiáli opisovať. Budem pisať len o poznatkoch menej známych. Prešiel som zbežne asi 300 publikácii v medicínskej databáze www.pubmed.com. Pokiaľ sa niekde hovorilo o podstatných úspechoch, išlo o jednozložkové prírodné preparáty, alebo o imunostimulátory (imunoglobulín). Na základe toho a aj mojích skúsenosti píšem túto správu a navrhujem komplexný liečebný postup.

Najväčšia nádej na liečiteľnosť EB vkladá do genetiky a jej skúmania, konkrétne, konvenční vedci sa snažia prísť na to, akým spôsobom by bolo možné dosiahnúť obnovenie kolagénovej štruktúry tkaniva, ktoré spája vonkajšiu časť kože s podkožím. Zatiaľ čo konvenčná vedá hľadá vedecké vysvetlenie, prečo je genetická štruktúra keratínu narušená, metabolická medicína ponúka vysvetlenie na základe metabolickej nerovnovahy, teda výživového nedostatku u nositeľov poručených génov. Je logické a známe, že nedostatok živín, nedostatok vody, nedostatok kyslíka, toxicita, parazity a dokonca aj dlhodobá duševná nerovnováha má schopnosť genetický kód narušiť. Naopak, nastolenie rovnováhy má schopnosť genetický kód napraviť. Je teda potrebné pýtať sa, či je za EB zodpovedná genetika, alebo metabolika (a teda aj imunita), ktorá má na gény jednoznačný vplyv? To, že je nastolenie metabolickej rovnováhy shopné napraviť genetickú štruktúru keratínu pri EB, nemusím dokazovať. Dokázali to napríklad štúdie Columbe, 2007 a Radoja et al 2004, o ktorých bude reč neskôr.

Epidermolýza a výživa

Aj keď možno konvenčná medicína popiera výživový a mykologický pôvod epidermolýzy, je viac než pravdepodobné, že ochorenie má prinajmenšom súvislosť s premnožením kvasinkových parazitov. Jedným z dôkazov je to, že u pacientov s EB výsledky vyšetrenia mikroskopom tmaveho poľa (DarkField Microscopy) takmer vždy vykazujú premnoženie kvasinkových baktérií (mykotoxínov) v krvi. Navyše, práca Louie et al (1994) túto spojitosť preukázala.

Preto, pre pacientov s EB veľmi odporúčam prísnu (nie však u detí) protikvasinkovú diétu (viď 3 články na tejto stránke). Keďže sa u detí prísna protikvasinková strava z dôvodu vývoja dieťaťa neodporúča, je potrebné podávať kvalitnú a pestrú, podľa možnosti BIO, živú (surovú) stravu, ktorá zabezpečí prísun všetkých potrebných výživových zložiek. Navyše, je veľmi dôležité zamedziť prísunu bieleho cukru a iných rafinovaných cukrov v akejkoľvek podobe, a výrazne obmädziť aj iné, prírodné cukry. S mierou sa ako sladidlo odporúča používať len domáci med (nie u detí mladších ako 1 rok), melasa, javorový sirup a pod.

Aj keď nie je u pacienta diagnostikovaná celiakia (alergia na múku), keďže prírodná medicína považuje lepok (ako aj biely cukor) za toxín (keď prechádza dlhodobým kvasením v črevách), tento je potrebné zo stravy vysadiť. Iste, celozrné výrobky sú zdravšou alternatívou, avšak aj tie je potrebne na čas vylúčiť a neskôr s mierou používať (a sledovať reakciu tela na ne).

Kravské mlieko a syry taktiež predstavujú významný problém a to z dôvodu obsahu kravských steroidov, antibiotík, parazitov, tažko vstrebateľných bielkovín, mastných kyselín, nevstrebateľného vápnika a pod., čo vyusťuje do prekysleného organizmu, zahlienenia, dysbiózy (črevna nerovnováha – premnoženie parazitov a úbytok probiotických baktérií), zápalov a pod. O mlieku si môžete prečítať TUTO alebo na www.notmilk.com a www.nomilk.com (stránky bohaté aj na odborné zdroje). Mlieko a syry v teda v každom prípade odporúčam okamžite vylúčiť. Konzumácia fermentovaných mliečnych výrobkov (tvaroh a biele jogurty) sú lepšou alternatívou. Ak je dieťa príliš navyknuté na mlieko, je dobré zameniť ho za ryžové (najlepšie z nelúpanej ryže), ovsené, najlepšie kokosové alebo mandľové. NIKDY NEPOUŽITE SÓJOVÉ MLIEKO ANI NIČ SÓJOVÉ! Ryžové a ovsené mlieko je potrebné postupne tiež vysadiť z dôvodu predávkovávania uhľohydrátov, ktoré mykotoxýny zneužívaju na prežitie. Ako zámena mlieka vhodným nápojom je napríklad kokosové mlieko (riedené prevarenou vodou) s horkým kakaom (ešte lepšie karobom), škoricou (má silne protiparazitný účinok), ochutené melasou alebo domácim medom.


Náš tip: Trpíte steatózou pečene? Vyskúšajte tento klinicky testovaný extrakt z červenej repy, ktorý je vyrobený pomocou najnovšej nanotechnológie. Viac informácií tu

Aká strava je teda potrebná? Konvenčná medicína, okrem toho, že výživový faktor značne zanedbáva (aký úžitok majú pre choré dieťa len dookola varené jedlá a žiadna živá strava, žiadné vitamíny, minerály, enzýmy a antioxidanty?), sa zvyčajne zameriava len na to, aby prijímaná strava nebola príliš tvrdá a nedráždila hltan (často tiež postihnutý EB). Výsledkom je veľmi obmedzené stravovanie a následná výživová nedostatočnosť, ktorú hádam nemusím dokazovať. Z hľadiska prírodnej medicíny je prospešné každodenne pitie zeleninových a ovocných (s výnimkou citrusového ovocia) štiav, rozmixovaných (a podľa potreby riedených prevarenou letnou vodou), a u pacientov s pokročilejším poškodením hltanu odšťavených. Dôležitou súčasťou sú orechoviny, rôzné semená (najmä ľanové, slnečnicové a pod.) a mnohé iné plody, ktoré je podľa potreby možné  tiež najemno (aj na kašu) rozmixovať. Z týchto prírodných potravín je možne pripraviť chutné šťavy a okoreniť ich tak, aby ich dieťa prijalo. Nechávam na vašu fantáziu.

Pri strave musím spomenúť a zdôrazniť brokolicu, ktorá je bohatá na sulforafán (ang. Sulforaphane). Vynikajúci výskumník z Hopkinson University, Dr. Pierre A. Columbe, zistil pozitívny účinok sulforafánu na zmutované proteíny keratínu 5 (K5) a 14 (K14). Použitím výťažku z brokolice, sulforafán, dosiahol u myší správnu tvorbu kožných buniek, ktoré významne zredukovali tvorbu pľuzgierov a priniesli úľavu. Dr. Columbe podával sulforafán myšiam s ťažkou, dystrofickou formou EB. Napriek tomu, že úmrtnoť myší bola priemerne 3 dni, po podaní výťažku 85% myší bola aj po 4 dňoch nažive a bez pľuzgierov (Coloumbe, 2007). Prešiel som mnohé portály DEBRA (organizácia, ktorá bola vytvorená na pomoc pacientom s EB), dúfajúc, že o tejto vynikajúcej štúdii bude pacientov informovať. Doposiaľ som žiadnu zmienku nenašiel. Vážim si fantastickú pracu DEBRY a prosím jej predstaviteľov,  aby pacientov o tomto fakte aspoň upovedomili. Pri troche ochoty to môže znamenať prinajmenšom zmiernenie ich utrpenia.

Pitný režim. Aj vo všeobecnosti (nielen pri EB) metabolická medicína odporúča ako najlepší zdroj prísunu tekutín čistú, nesýtenú, najlepšie filtrovanú vodu (min 500 u 2 r dieťaťa s vážnou chorobou). K tomu je vhodné 1 x denne vypiť bylinný, najlepšie mätový čaj. Akékoľvek komerčne vyrobené nápoje sú neprípustné, vrátane tych (pseudo)vitamínových.

Ošetrovanie (nielen) postihnutej kože. Ak dieťa kúpete, do vody pridávajte veľké množstvo kvalitnej soli z Mŕtveho mora. Najskôr pridajte len málo a postupne pridávajte čo najviac. Rovnako postupujte ak dieťa len umývate v posteli.

Po vyschnutí pokožky celé telo, najmä postihnuté miesta nasprejujte koloidným striebrom o sile 40ppm, alebo jemne natrite vlastným močom dieťaťa (nepodceňujte, urinoterapia je vedecky dokázaná, pozri TUTO). Moč je dobre natierať na pokožku čo najčastejšie, najlepšie niekoľkokrát denne.

Pokožku je tiež vhodné ošetrovať pH neutrálnym (nekyslým) vitamínom C, najlepšie v podobe askorbát horečnatý alebo askorbát vápenatý. Tento je treba rozpustiť v destilovanej vode a o izbovej teplote nanášať.

Moč, koloidné striebro a vitamín C môžete kombinovať či striedať, napríklad koloidné striebro môžete pridať do moču, alebo ho striedať po každom okúpani. Zvoliť možete aj to, že budete rôzne miesta ošetrovať rôznými spomenutými preparátmi a striedať ich.

Po vyschnutí (koloidného striebra, moču alebo vitamínu C), ak je potrebné pokožku natierať, neodporúčam používať krémy, určite nie na báze ropy (petrolátum a pod.) alebo glycerínu. Všetky krémy na syntetickej báze (aj keď niektoré obsahujú bylinné zložky) zabraňujú dýchaniu kože a vylučovaniu toxínov, ktoré sa zhromažďujú v koži. Odporúčam používať výlučne prírodné panenské za studena lisované oleje, najlepšie ľanový alebo čistý vitamin E olej (oba su silne protizápalové a vit E je protialergický, je to silný antioxidant a bol úspešne použitý pri EB Wilsonom už v r 1964). Vitamín E, ak je v kapsuli, je potrebné otvoriť a takto natierať na pokožku. Vhodný je aj kokosový olej, ktorý ma protiplesňové vlastnosti a je tiež výbornou úplne prírodnou kozmetickou alternatívou (môže a odporúča sa aj jesť). V metabolickej medicíne platí stará zásada: „Čo nemožeš zjesť, nedávaj na kožu!“. Všetko z hore opísaných prípravkov možno použiť vnútorne samozrejme, vrátane urinoterapie.

 

Výživový protokol

Vitamin C – pH neutrálny (calcium ascorbate)  – pre Stellku začnite s 5g denne s vit C komplex s bioflavonoidmi, čo vám pošlem odtiaľto. Aby to nebolo kyslé, pridávajte do toho sódu bikarbónu. Prášok pridávajte buď do vody alebo ovocných-zeleninových štiav. Bližšie o vitamíne C čítajte v knihe TUTO. Vitamín C nielenže je antioxidant so silným imunostimulačným účinkom, ale reparuje DNA a je základom pre budovanie kolagénu.

Zinok 15mg – 1 tbl niekoľkokrát denne. Dôležitá súčast liečby EB, hlavne preto, lebo sa podieľa na transkripcii DNA. Pozri dodatok č. 1.

http://www.thevitaminservice.com/acatalog/info_L8285-100.html

Vitamin E natural – 400 IU 1 x denne (zatiaľ). Wilson (1964) úspešne liečil EB vysokými dávkami vitamínu E.

http://www.thevitaminservice.com/acatalog/info_L8708-180.html

Vitamin A a E emulsion – 1 kv 3 x denne. Bližšia info TUTO

Vitamin D3 5000 – 1 kps 2-3 x denne (zatiaľ).

B50 komplex – 1 tbl denne s jedlom (zatiaľ).  Vitamíny skupiny B v správnych vysokých dávkach sú v ortomolekulárnej medicíne zdôrazňované a podieľajú sa na uspešnej liečbe. http://www.thevitaminservice.com/acatalog/info_L8029-250.html

Niacín (nicotinamide) – 250mg 1 x denne (zatiaľ).

http://www.thevitaminservice.com/acatalog/info_L8054-100.html

Lugolov roztok (5% jodid draselný) – 2 kv do štiav denne. Pozri dodatok č. 4.

Koloidné striebro 20ppm – 5ml 5 x denne do 15. hodiny. Pouťívajte umelú odmerku, nie kovovú. Strebro tiež nemá prísť do stýku so zlnečným svetlom a nemí byť v blízkosti elektrického prúdu, inak sa znehodnotí.

Probiotiká 10mld – 1 kps po 17 hodine a nie skôr ako 30 min po poslednom jedle. Náprava dysbiózy – narušenej črevnej mikroflóry.

http://www.thevitaminservice.com/acatalog/info_L8418-60.html

L-Cysteín – 1 kps denne (zatiaľ). Aminokyselina dôležitá pri správnej tvorbe keratínu (ktorý je pri EB narušený). (Ak by neboli výsledky ako očakávam, pošlem aj kompletné aminokyseliny). http://www.thevitaminservice.com/acatalog/info_L8307-90.html

Sulforafán – Výťažok z brokolice. Taktiež sa podieľa na úprave keratínu.

Proteolyticke enzýmy – 1 tbl denne. Bližšie čítajte TUTO.

Colladeen extra– 1 tbl na večer. Prírodná podpora kolagénu pri tvorbe spojivového tkaniva. http://www.thevitaminservice.com/acatalog/info_L8547-60.html

Silica 200mg – 1 kps denne. Silica sa u zdravého človeka nachadza v koncentrovanom množstve najmä v spojivovom tkanive.

http://www.thevitaminservice.com/acatalog/info_L8544-90.html

Multivitamín – 1 tbl 1-2 x denne (zatiaľ).

http://www.thevitaminservice.com/acatalog/info_L8461-100.html

Ľanový olej -1 kps 2 x denne počas jedla.

http://www.thevitaminservice.com/acatalog/info_L8495-90.html

Natures Livin Superfood – rastlinná výživová zmes (40 rastlín).

Poznámky

Dávky sa z pohľadu konvenčnej medicíny zdajú byť vysoké, avšak z pohľadu metabolickej medicíny sú optimálne a je priestor na ich zvyšovanie.

Ak tento postup nebude mať požadovaný účinok, je dobré použiť MMS, topický sulforafán, silné prírodné imunostimulátory, trans-resveratrol, prípadne aj vnútrožilový vitamín C a iné.

 

Dodatok

1. V roku 1992 Dr. Abraham Hoffer v Žurnáli ortomolekulárnej medicíny publikoval správu pod názvom „Epidermolysis Bullosa: A Zinc Dependent Condition?” (Epidermolysis Bullosa: Choroba z nedostatku zinku? Prikladám v prílohe.) o predtym nevyliečiteľnej EB. Hoffer 17 ročnému pacientovi s pokročilou EB (po amputácii prstov na nohe) podával vysoké dávky zinku, niacínu, B vitaminov a iné živiny s úspechom do takej miery, že stav bol uspokojivý, stabilizovaný a pacienta nebolo potrebné viac často sledovať. Pacient bol už pred Hofferom liečený na klinike v Nemecku, kde mu pomohla vegetariánska diéta a nízke dávky vitamínov. Hoffer však použil omnoho vyššie klinické dávky, ktoré mali podstatnejší účinok. Je veľmi potešujúce že sa potreba zinku aspoň spomenula na českej stránke

http://www.debra-cz.org/images/File/Noviny_duben2009.pdf.

2. Fine et al (1989) počas výskumu zistili u pacientov s EB nízke hladiny nasledujúcich výživových prvkov v plazme: zinok (najviac), železo (najviac), vitamíny C, A, B12, B6.

3. Mnohé štúdie ukazujú účinnosť imunnoglobulínu tam, kde liečba konvenčnými liekmi nie je úspešná. Okrem iných štúdií, spomeniem Koffer (1997),  Sami (2003), Meier (1993). Pozitívny účinok immunoglobulínu na EB svedčí o vzťahu podlomenej imunity a EB.

4. Štúdia Radoja et al. (2004) zistila, že aplikácia tyroidného hormonu (hormón štítnej žľazy) unikátne a potentne spôsobila aktiváciu keratínu 15 (K15) a jeho tvorbu. V metabolickej medicíne sa nepodporuje používanie umelého tyroidného hormónu, ale namiesto toho prísun jódu (organického alebo jodidu draselného v 5% roztoku Lugol), ktorý umožňuje štítnej žľaze hormón produkovať a čeliť tak EB.

Damian Kuzmovic,

Kampan za pravdu v medicine

damiansk[zavinac]hotmail.co.uk

www.badatel.sk

 

References

1. Coulombe Pierre A., Michelle L. Kerns,Daryle DePianto, Albena T. Dinkova-Kostova, Paul Talalay (2007) Reprogramming of keratin biosynthesis by sulforaphane restores skin integrity in epidermolysis bullosa simplex, Proc Natl Acad Sci U S A. 2007 September 4; 104(36): 14460–14465. Nájdete na

http://www.ncbi.nlm.nih.gov/pmc/articles/PMC1964870/?tool=pubmed a na http://www.medicalnewstoday.com/articles/80203.php

2. Fine J. D., Tamura T., Johnson L. (1989) Blood vitamin and trace metal levels in epidermolysis bullosa. Archives of Dermatology, 1989 Mar;125(3):374-9. Department of Dermatology, University of Alabama at Birmingham.

3. Hoffer, A (1992) Epidermolysis Bullosa: A Zinc Dependent Condition? Journal of Orthomolecular Medicine. Vol. 7, No. 4, 1992.

4. Koffer et al. (1997) Intravenous immunoglobulin treatment in therapy-resistant epidermolysis bullosa acquisita. J Am Acad Dermatol. 1997 Feb;36(2 Pt 2):331-5. Department of Dermatology, University of Innsbruck, Austria

5. Louie; D.M. Dixon;  E.A. El-Maghrabi;  J.W. Burnett;  A.L. Baltch; R.P. Smith (1944) Relationship between Candida albicans epidermolytic proteinase activity and virulence in mice. Medical Mycology, Volume 32 Issue 1, 1994 , pages 59 – 64. Nájdete na (http://www.informaworld.com/smpp/content~db=all~content=a778680098)

6. Meier et al. (1993) Epidermolysis bullosa acquisita: Efficacy of high-dose intravenous immunoglobulins. Journal of the American Academy of Dermatology
Volume 29, Issue 2, Part 2.

7. Radoja et al. (2004) Thyroid Hormones and Gamma Interferon Specifically Increase K15 Keratin Gene Transcription. Molecular Cell Biology; 24(8): 3168–3179. American Society for Microbiology.

8. Sami et al. (2003) Results of Intravenous Immunoglobulin Therapy in Ocular involvement in Epidermolysis Bullosa Acquisita. Invest Ophthalmol Vis Sci 2003;44. Oral Medicine, Harvard Sch of Dental Med, Boston, MA, United States.

9. Wilson H.D., (1964) Treatment of Epidermolysis Bullosa Dystrofica by Alpha Tocopherol. Canadian Medical Association Journal, vol. 90. Nájdete na

http://www.ncbi.nlm.nih.gov/pmc/articles/PMC1927190/?page=1



Podobné články

Odoberajte nové články na email!

Ušetrite čas a prihláste sa na odoberanie nových článkov priamo do vašej emailovej schránky:

Naša garancia: Nikdy Vám nepošleme spam a kedykoľvek sa môžete odhlásiť.



Upozornenie: Tento článok v žiadnom prípade nenahrádza konzultáciu ani vyšetrenie lekárom v zdravotníckom zariadení. Príspevky môžu vyjadrovať názory, ktoré sa nemusia zhodovať s názormi redakcie.

 

Pridajte komentár

*