(Lance D. Johnson, Natural News) Depresia nie je obyčajný smútok, ktorý rozptýli prechádzka alebo dobrý film. Mení spánok, energiu, sústredenie aj schopnosť tešiť sa z vecí, ktoré človeka kedysi napĺňali.
Jej liečba nebýva priamočiara. Antidepresíva mnohým ľuďom pomáhajú, no prvý zvolený liek nezaberie každému. Niekedy treba postupne nájsť vhodnú kombináciu liekov, psychoterapie a zmien životného štýlu.
Jedným zo smerov súčasného výskumu sú flavonoidy – rastlinné zlúčeniny obsiahnuté v ovocí, zelenine, kakau, čaji či strukovinách. Poznáme ich najmä ako antioxidanty, ich pôsobenie je však širšie. Zasahujú do zápalových procesov, činnosti neurotransmiterov a mechanizmov, ktoré umožňujú neurónom vytvárať a meniť svoje spojenia.
Vedcov pritom zaujíma aj prekvapivá otázka: dokáže potrava ovplyvniť nervový systém skôr, než sa jej zložky dostanú do krvného obehu?
Keď sťahujúci pocit prebudí nervový systém
Niektoré flavonoidy, presnejšie flavanoly, zanechávajú v ústach suchý a sťahujúci pocit. Poznáte ho z kvalitného kakaa, silného čaju, trpkého ovocia alebo niektorých bobúľ.
Tento pocit sa nazýva adstringentnosť a od horkej chuti sa mierne líši. Vzniká predovšetkým pri kontakte flavanolov s bielkovinami v slinách. Japonskí vedci sa rozhodli zistiť, či podobné senzorické pôsobenie dokáže zasiahnuť aj nervový systém.
Podnetom bol jeden rozpor. Do krvného obehu sa dostáva len malá časť prijatých flavanolov a ich metabolitov, no predchádzajúce výskumy ich spájali s priaznivým vplyvom na pamäť a ďalšie funkcie mozgu. Samotné vstrebávanie preto nemusí vysvetľovať celý účinok.
Tím vedcov z Technologického inštitútu Shibaura podal flavanoly myšiam vo veku desať týždňov a sledoval ich správanie aj zmeny v mozgu. Po jednorazovej dávke boli zvieratá aktívnejšie, viac skúmali okolie a v teste lepšie rozlišovali nový predmet od známeho.
Súčasne sa aktivoval noradrenergný systém vychádzajúci z oblasti locus coeruleus. Táto drobná časť mozgového kmeňa pomáha regulovať bdelosť, pozornosť a pripravenosť reagovať na dianie okolo nás.
Flavanoly zvýšili noradrenergnú aktivitu a ovplyvnili aj ukazovatele spojené s dopamínovým systémom. Objavili sa tiež reakcie typické pre krátky mierny stres alebo telesnú aktivitu. Organizmus sa na chvíľu dostal do stavu zvýšenej pohotovosti.
Signál sa začal v tráviacom trakte
Myšiam podali flavanoly priamo do žalúdka. Reakciu preto nemožno vysvetliť chuťou na jazyku.
Autori predpokladajú, že sťahujúce vlastnosti flavanolov aktivovali senzorické mechanizmy v tráviacom trakte a odtiaľ sa podnet preniesol k nervovej sústave.
Tento spôsob pôsobenia patrí do oblasti označovanej ako senzorická výživa.
Organizmus totiž nereaguje len na živiny, ktoré sa po trávení vstrebú do krvi. Vníma aj vôňu, chuť, štruktúru, teplotu a podnety vznikajúce v žalúdku či črevách. Každá z týchto informácií dokáže ovplyvniť fyziologickú reakciu na jedlo.
Japonský experiment prebehol na myšiach a depresiu neskúmal. Ukázal však jednu z ciest, ktorou flavanoly rýchlo ovplyvnili bdelosť, krátkodobú rozpoznávaciu pamäť a autonómny nervový systém. Súvislosť s ľudskou náladou zatiaľ zostáva otvorená.
Čo majú flavonoidy spoločné s depresiou
Tejto otázke sa venuje iná vetva výskumu. Prehľadová práca publikovaná v časopise Frontiers in Pharmacology zhrnula laboratórne experimenty, zvieracie modely aj menší počet klinických štúdií o flavonoidoch a depresii.
Jednotlivé látky zasahovali viacero procesov spojených s činnosťou mozgu:
- regulovali systémy serotonínu, dopamínu a noradrenalínu
- tlmili niektoré zápalové procesy
- chránili bunky pred oxidačným stresom
- ovplyvňovali stresovú reakciu organizmu
- podporovali plasticitu mozgu
Dôležitú úlohu v týchto procesoch zohráva BDNF. Táto bielkovina podporuje prežívanie neurónov, tvorbu nervových spojení a schopnosť mozgu prispôsobovať sa skúsenostiam. Pri depresii sa v niektorých výskumoch pozorovala narušená činnosť tohto systému.
Väčšina poznatkov o konkrétnych flavonoidoch pochádza z laboratórnych a zvieracích experimentov. Klinických údajov je menej a dávky izolovaných látok sa nedajú jednoducho prepočítať na porciu ovocia či šálku čaju. Niekoľko flavonoidov si však zaslúži bližšiu pozornosť.
Flavonoidy, ktoré vedcov zaujali najviac
1. Hesperidín a naringenín
Obe látky sa nachádzajú v citrusových plodoch. Hesperidín v zvieracích modeloch tlmil aktivitu zápalových látok, podporoval BDNF a zasiahol do serotonínového aj dopamínového systému.
Naringenín, známy najmä z grapefruitu, ovplyvnil kynurenínovú dráhu, cez ktorú organizmus spracúva aminokyselinu tryptofán. Pri dlhodobom zápale sa v nej zvyšuje tvorba niektorých látok, ktoré nepriaznivo pôsobia na nervové bunky.
Grapefruit však mení spracovanie viacerých liekov. Ľudia užívajúci lieky na cholesterol, krvný tlak, srdcový rytmus alebo niektoré psychické ťažkosti by si jeho vhodnosť mali overiť u lekára či lekárnika.
2. Kvercetín
Kvercetín nájdeme v cibuli, jablkách, brokolici, kaparách a čaji. V predklinickom výskume tlmil zápal a oxidačný stres, podporoval BDNF a ovplyvňoval dostupnosť serotonínu, dopamínu a noradrenalínu.
Jeho široké pôsobenie zodpovedá tomu, čo dnes vieme o depresii. Na jej vzniku sa podieľa viacero navzájom prepojených faktorov – stres, spánok, zápal, hormóny, životné skúsenosti aj stav nervových spojení.
3. Fisetín
Fisetín obsahujú jahody, jablká a tomel. V experimentoch ovplyvňoval serotonínový a noradrenergný systém, tlmil zápalové signály a podporoval dráhu spojenú s BDNF. Vedci ho skúmajú aj v súvislosti so starnutím mozgu.
4. Apigenín
Zdrojom apigenínu sú petržlenová vňať, zeler, cibuľa, citrusy a harmanček. V predklinických štúdiách ovplyvňoval dopamínové mechanizmy, zápal aj procesy, ktoré pomáhajú bunkám odstraňovať poškodené súčasti.
5. Genisteín
Najznámejším zdrojom genisteínu je sója. Výskum mu pripisuje vplyv na enzýmy zapojené do serotonínového systému, zápalové signály a stresovú reakciu.
Niektoré klinické práce skúmali sójové izoflavóny najmä u žien po menopauze. Ich význam pri rôznych formách depresie treba ešte presnejšie určiť.
6. Antokyány
Antokyány dávajú čučoriedkam, černiciam, višniam a fialovej zelenine sýtu farbu. Patria medzi ne kyanidín, delfinidín či malvidín.
V experimentálnych štúdiách tlmili oxidačný stres a zápal, podporovali BDNF a chránili synaptickú plasticitu, teda schopnosť mozgu meniť silu spojení medzi neurónmi.
Prečo dáva zmysel pestrofarebný tanier
Výskumníci zatiaľ neurčili konkrétny flavonoid ani dávku, ktorú by bolo možné odporučiť pri depresii. Bežné potraviny navyše obsahujú celé zmesi prospešných látok.
- V jablku sa kvercetín stretáva s vlákninou a ďalšími polyfenolmi.
- Bobule prinášajú antokyány, vitamíny aj organické kyseliny.
- Sója obsahuje popri izoflavónoch bielkoviny, vlákninu a minerály.
Zameriavať sa iba na jednu zlúčeninu by preto nevystihovalo skutočné pôsobenie stravy.
Odlišná situácia nastáva pri vysokodávkových doplnkoch. Koncentrované flavonoidy zasahujú do pečeňových enzýmov, menia účinok niektorých liekov a vo vysokých dávkach vyvolávajú nežiaduce reakcie.
Opatrnosť je potrebná počas tehotenstva a dojčenia, pri ochoreniach pečene a pri pravidelnom užívaní liekov.
Čo si z toho odniesť
Výskum zatiaľ nepriniesol flavonoidový prípravok s potvrdeným účinkom proti depresii. Postupne však odkrýva väzby medzi zložením stravy a procesmi, ktoré ovplyvňujú činnosť nervovej sústavy.
Časť účinkov sprostredkujú látky vstrebávané do krvi. Ďalšie vznikajú prostredníctvom tráviaceho traktu, senzorických nervov alebo črevnej mikroflóry. Tieto cesty zasahujú do zápalu, stresovej reakcie, neurotransmiterov aj plasticity mozgu.
Praktický odkaz je jednoduchý: pravidelne striedajte bobuľové ovocie, jablká, citrusy, cibuľu, brokolicu, zeler, strukoviny, sóju (najlepšie fermentovanú), kvalitné kakao a čaj. Pestrý jedálny lístok poskytuje širšiu zmes živín než doplnok s vysokou dávkou jedinej látky.
Pri depresii zostávajú základom odborná diagnostika, psychoterapia, sociálna podpora a podľa potreby lieky. Strava má v tejto skladačke tiež svoje miesto a jej význam sa ukazuje najmä v dlhodobom kontexte.
Horká pravda je teda oveľa prozaickejšia: rozhoduje celkové prostredie, ktoré svojmu mozgu vytvárame deň za dňom – a strava je jeho dôležitou súčasťou.
Autor: Lance D. Johnson, Zdroj: naturalnews.com, pubmed.gov, Spracoval: Badatel.net
Súvisiace články
- Zbavte sa úzkosti a depresie pomocou 10 prírodných látok, ktoré zvyšujú dopamín v mozgu
- 10 najlepších potravín na zvýšenie dopamínu, ktorý pomáha byť sústredený, pozitívny a motivovaný
- Ako zásobiť náš mozog dopamínom a už nikdy necítiť smútok, stres či depresiu
- Demencia po infarkte nie je náhoda: Prečo infarkty nepoškodzujú len srdce, ale aj mozog
Odoberajte nové články na email!
Ušetrite čas a prihláste sa na odoberanie nových článkov priamo do vašej emailovej schránky:
Naša garancia: Nikdy Vám nepošleme spam a kedykoľvek sa môžete odhlásiť.
Upozornenie: Tento článok je názorom jeho autora. Zdravotné rady v žiadnom prípade nenahrádzajú konzultáciu ani vyšetrenie lekárom. Príspevky a komentáre pod článkom môžu vyjadrovať postoje, ktoré sa nemusia zhodovať s postojmi redakcie.
Pridajte komentár