Výskum identifikoval interiérové osvetlenie ako kľúčový faktor globálnej epidémie krátkozrakosti

(Coco Somers, Natural News) Krátkozrakosť (myopia) je v súčasnosti jednou z najrýchlejšie rastúcich zdravotných kríz na celom svete. Ide o stav, pri ktorom človek vidí ostro na blízko, ale rozmazane do diaľky.

Dnes žije viac ako 2,2 miliardy ľudí s nejakou formou zrakového postihnutia a odborníci predpokladajú, že do roku 2050 bude mať myopiu takmer polovica svetovej populácie.

V niektorých častiach východnej Ázie sa miera krátkozrakosti medzi mladými dospelými už blíži k 90%.

Nový výskum publikovaný vo februári 2026 v odbornom časopise Cell Reports však spochybňuje zjednodušený naratív o genetických faktoroch a tvrdí, že primárnou príčinou epidémie je dlhodobá práca s pozeraním do blízka pri slabom osvetlení v interiéri.

Biologický mechanizmus, ako zlé osvetlenie prispieva ku krátkozrakosti

Vedci z Fakulty optometrie Štátnej univerzity v New Yorku predstavili špecifický biologický mechanizmus, ako dochádza k uvedenému javu.

Keď sa oko pozrie na niečo v blízkosti, zrenica sa zúži, aby sa obraz zaostril. Pri jasnom vonkajšom svetle toto zúženie významne neznižuje osvetlenie sietnice. Avšak pri slabom osvetlení v interiéri rovnaký stupeň zúženia zrenice dramaticky znižuje množstvo svetla dopadajúceho na sietnicu.

Podľa výskumu môže toto chronické „hladovanie po svetle“ v priebehu mesiacov a rokov oslabiť nervové dráhy zodpovedné za zdravý zrak a viesť k postupnému predlžovaniu očnej buľvy, ktorá je zodpovedná za krátkozrakosť.

Autori štúdie hovoria, že tento fakt je dôležitý, pretože mení praktické odporúčania na ochranu zraku.

Prehodnotenie vplyvu obrazoviek a prostredia na zrak

Výskum naznačuje, že kritickým faktorom je svetelné prostredie, v ktorom sa práca zblízka vykonáva, nie samotná obrazovka. Podľa štúdie čítanie knihy v slabo osvetlenej miestnosti nesie rovnaké riziko ako rolovanie na telefóne v slabom svetle.

Naopak, používanie zariadení s obrazovkou v jasnom, dobre osvetlenom priestore je menej škodlivé ako rovnaká činnosť v tme alebo pri slabom svetle.

To vysvetľuje, prečo rodičia a oční lekári, ktorí sa zameriavali výlučne na obmedzenie času stráveného pred obrazovkou, mohli prehliadnuť kľúčový faktor environmentálneho vplyvu.

Nové zistenia presúvajú preventívne zameranie zo samotného zariadenia s obrazovkou na kvalitu svetla osvetľujúceho objekt, na ktorý zaostrujeme, a to bez ohľadu na použité zariadenie.

Dôkazy podporujúce ochranný účinok vonkajšieho svetla

Mechanizmus účinku je tiež v súlade s dlhodobými pozorovaniami, že čas strávený vonku chráni pred krátkozrakosťou.

Metaanalýza 15 štúdií z roku 2025, do ktorých bolo zapojených 16 597 účastníkov, priamo potvrdila vzťah medzi dávkou svetla a poškodením zraku.

Podľa analýzy, v porovnaní s iba 3,5 hodinami pobytu vonku týždenne, zvýšenie na 27 hodín týždenne znížilo riziko vzniku krátkozrakosti až o 69 percent.

Samostatný výskum z roku 2024, v ktorom sa pomocou inteligentných hodiniek merala expozícia svetlu u 2 976 detí, zistil, že pobyt vonku v trvaní najmenej 15 minút pri osvetlení 2 000 luxov (typický zamračený deň) alebo vyššom trvalo chráni pred progresiou krátkozrakosti.

Hoci sa zamračený deň môže zdať relatívne tmavý, stále predstavuje niekoľkonásobne väčšiu intenzitu svetla, aká býva v interiéroch.

Jasné prirodzené svetlo zabraňuje zúženiu zreníc, ktoré spôsobuje svetelné hladovanie sietnice pri práci s pozeraním na blízko.

Výživové a životné aspekty zdravia sietnice

Okrem osvetlenia niektorí výskumníci poukazujú na výživu ako faktor podporujúci štruktúru a funkciu sietnice.

Živiny ako luteín a zeaxantín, ktoré sa nachádzajú vo vaječných žĺtkoch, keli a špenáte, sa podľa nutričných analýz koncentrujú v tkanive sietnice a chránia pred jej oxidačným poškodením.

Omega-3 mastné kyseliny, najmä DHA, podporujú štrukturálnu integritu fotoreceptorových buniek.

Zástancovia prirodzených prístupov k zdraviu tiež odporúčajú na ochranu jemných ciev v oku, ktoré zásobujú sietnicu, obmedziť stravovacie návyky spôsobujúce telesné zápaly, ako sú napríklad tie s vysokým obsahom rafinovaných cukrov a spracovaných potravín.

Širšie dôsledky zistení

Uvedené zistenia menia zameranie sa z jednoduchého obmedzenia obrazoviek na zámerné zlepšenie vnútorného osvetlenia a zabezpečenie denného vystavenia sa jasnému vonkajšiemu svetlu.

Podľa výskumu môže mať už 15 až 20 minút jasného vonkajšieho svetla denne merateľný vplyv na zdravie sietnice.

Niektorí kritici mainstreamovej optometrie tvrdia, že tento faktor prostredia sa často prehliada v prospech predpisovania korekčných šošoviek, ktoré riešia symptóm, ale nie základnú príčinu.

Poznamenávajú, že globálny nárast krátkozrakosti zodpovedá modernému životnému štýlu v interiéroch, ktorý sietnici systematicky odopiera dostatočné množstvo svetla, čím vytvára formu chronickej zrakovej deprivácie.

Prírodná liečba krátkozrakosti

Prírodnému spôsobu na zlepšenie zraku sa podrobne venujeme v našej elektronickej knihe. Viac informácií o knihe nájdete TU (o českej verzii knihy TU).

V e-knihe sa dozviete o vážnych rizikách laserových operácií očí, ako zlepšiť ostrosť videnia pri krátkozrakosti aj ďalekozrakosti, prečo okuliare a šošovky zraku viac škodia, než pomáhajú, prečo slnečné okuliare poškodujú oči, či by deti mali alebo nemali nosiť okuliare, ktoré bylinky, potraviny a doplnky stravy zlepšujú zrak a množstvo ďalších užitočných informácií.

Autor: Coco Somers, Zdroj: naturalnews.com, Spracoval: Badatel.net

Súvisiace články

• Epidémia krátkozrakosti: Prečo polovica sveta môže do roku 2050 potrebovať okuliare
• Vedci potvrdili priamy súvis medzi časom pred obrazovkou a krátkozrakosťou. Ako jej zabrániť?
• Bylinky a živiny, ktoré dokážu zvrátiť poškodenie zraku spôsobené digitálnymi technológiami
• Viac než len okuliare na čítanie: Nové prírodné a medicínske poznatky pre starostlivosť o starnúci zrak