Vedci podporovaní WEF chcú vypestovať prvého umelého človeka z mäsa a kostí

(Sean Adl-Tabatabai, The People’s Voice) Vedci podporovaní Svetovým ekonomickým fórom (WEF) a financovaní z grantu Wellcome Trust vo výške 10 miliónov libier sa snažia dosiahnuť šokujúci prielom vypestovaním prvého umelého človeka so skutočným telom v rámci Projektu syntetického ľudského genómu.

Tento kontroverzný projekt, do ktorého sú zapojené popredné univerzity ako Oxford, Cambridge a Imperial College London, si kladie za cieľ vytvoriť syntetickú ľudskú DNA od základu a z nej potom vypestovať človeka.

Uvedený výskum však v širokej verejnosti vyvoláva hlboké etické otázky týkajúce vzniku syntetického života.

Projekt sa na začiatku chce zamerať na vytvorenie plne syntetického ľudského chromozómu, ktorý predstavuje približne 2% ľudskej DNA a ten potom použiť ako koncept pre syntézu celého ľudského genómu.

DNA zložená z nukleotidov kódujúcich našu genetickú identitu sa má umelo zreplikovať, aby potenciálne vytvorila človeka od základov. Ide o cieľ, pred ktorým kritici varujú, že by mohol predefinovať samotné ľudstvo s nepredvídanými následkami.

Dr. Julian Sale z laboratória molekulárnej biológie MRC v Cambridge, ktorý je súčasťou projektu, uviedol pre BBC:

„Hranice sú neobmedzené. Hľadáme terapie, ktoré zlepšia životy ľudí s pribúdajúcim vekom, ktoré povedú k zdravšiemu starnutiu s menším výskytom chorôb.

Snažíme sa využiť tento prístup na vytvorenie buniek odolných voči chorobám, ktoré budeme môcť použiť na opätovné osídľovanie poškodených orgánov, napríklad v pečeni, srdci a dokonca aj v samotnom imunitnom systéme.“

Podľa profesora Matthewa Hurlesa, riaditeľa Inštitútu Wellcome Sanger, štúdium toho, ako gény a DNA regulujú naše telo, by nám mohlo pomôcť presne určiť, kedy sa pokazia, a v konečnom dôsledku vyvinúť lepšie liečebné postupy.

„Vytváranie DNA od základov nám umožňuje otestovať, ako DNA skutočne funguje, a tiež otestovať nové teórie, pretože v súčasnosti to dokážeme len úpravou génov priamo v DNA, ktorá už existuje v živých systémoch,“ uviedol profesor Hurles.

Zdá sa však, že nie každý je presvedčený o myšlienke, aby sa ľudia hrali na bohov.

Profesor Bill Earnshaw, genetický vedec na Edinburskej univerzite, ktorý navrhol metódu na vytváranie umelých chromozómov, povedal, že túto technológiu by mohli farmaceutické spoločnosti v zdravotníctve rýchlo komercializovať.

„Džin je vonku z fľaše. Môžeme síce zaviesť súbor obmedzení, ak sa však organizácia s prístupom k vhodnému vybaveniu rozhodne začať syntetizovať čokoľvek, nemyslím si, že by sme ju dokázali zastaviť.“

Dr. Pat Thomas, riaditeľ kampane Beyond GM (Prekonanie genetického inžinierstva), povedal, že hoci vedci pracujú pre dobro ľudstva, projekt môže spôsobiť „škody“.

„Radi by sme si mysleli, že všetci vedci sú tu preto, aby konali dobro, ale veda sa dá využiť aj na spôsobovanie škôd, či dokonca na vojnu,“ povedal.

V reakcii na túto správu časť používateľov sociálnych médií uviedla, že experimenty by sa mohli vymknúť spod kontroly, zatiaľ čo iní vyjadrovali optimizmus, že to môže viesť k lepšej kvalite života ľudí.

„Čoskoro prídu na rad zamestnanci vypestovaní na mieru korporácií. V akom úžasnom svete to budeme žiť,“ povedal jeden používateľ, zatiaľ čo iný dodal: „Neviem si predstaviť, že by sa to mohlo pokaziť na štýl sci-fi hororu.“

Tretí poznamenal: „Toto je super. Neznášal som vyrastať s ekzémom. Takéto niečo by mi veľmi zlepšilo život, keby som tento problém nemal.“

Autor: Sean Adl-Tabatabai, Zdroj: thepeoplesvoice.tv, Spracoval: Badatel.net

Súvisiace články

Odoberajte nové články na email!

Ušetrite čas a prihláste sa na odoberanie nových článkov priamo do vašej emailovej schránky:

Naša garancia: Nikdy Vám nepošleme spam a kedykoľvek sa môžete odhlásiť.

Upozornenie: Tento článok je názorom jeho autora. Zdravotné rady v žiadnom prípade nenahrádzajú konzultáciu ani vyšetrenie lekárom. Príspevky a komentáre pod článkom môžu vyjadrovať postoje, ktoré sa nemusia zhodovať s postojmi redakcie.