Varovania sú skutočné: Na čo sa vlády pripravujú – a prečo vaše zásoby na 30 dní nestačia?

(Mike Adams, Natural News) Poznámka redakcie: Tento článok je pokračovaním článku spred 2 dní s názvom „Pentagon spustil 90-dňový plán súdneho dňa. Prečo vlády odporúčajú občanom zásoby len na 3 dni?„.

Dan Bongino, bývalý zástupca riaditeľa americkej FBI, niekdajší agent Tajnej služby a dnes politický komentátor, nedávno vyzval Američanov, aby brali vážne varovania pred dlhodobými výpadkami zásobovania a pripravili si jedlo a vodu na 30 dní.

Bongino je kontroverzná osobnosť. Mnohí jeho varovanie odmietnu už len preto, kto ho vyslovil. A práve tak sa môže dôležitá správa stratiť v politických sporoch. Ja však oddeľujem posla od posolstva. Najzaujímavejšie totiž nie je samotných 30 dní, ale to, čo zistíme, keď toto číslo porovnáme s plánmi americkej armády.

Pentagon pripravuje vojenské základne na najmenej 90 dní samostatného fungovania v prípade prerušenia vonkajších dodávok a výpadku civilnej infraštruktúry.

Rozdiel medzi tridsiatimi a deväťdesiatimi dňami nie je chyba zaokrúhľovania. Je to rozdiel medzi zvládnutím vážnej krízy a prežitím systémového kolapsu.

Pripravenosti na mimoriadne situácie sa venujem viac ako dve desaťročia a moja stupnica je jednoduchá. Tri dni zásob sú základ. Tridsať dní považujem za absolútne minimum. A deväťdesiat dní? To už nie je bežné odporúčanie na doplnenie špajzy, ale vážny varovný signál.

Keď vojenskí plánovači počítajú s tromi mesiacmi bez vonkajšej pomoci, prestávam sa pýtať, či je takýto scenár možný. Zaujíma ma, čo vedia, čo nám ostatným nepovedali.

90-dňový signál z vojenských základní

Pentagon prostredníctvom programu FORTRESS pripravuje vojenské zariadenia na dlhodobé prerušenie dodávok elektriny, palív, vody a ďalších nevyhnutných zdrojov.

Takéto plány sa nerobia kvôli obyčajnej búrke alebo krátkemu regionálnemu výpadku prúdu. Vojenskí stratégovia počítajú aj so scenármi, pri ktorých by obnova základných služieb trvala celé mesiace.

Môže ísť o rozsiahly kybernetický útok, jadrový alebo rádiologický incident, elektromagnetický impulz vyvolaný jadrovým výbuchom vo veľkej výške, prípadne o finančný kolaps, ktorý ochromí platobné systémy a následne aj zásobovanie.

Roky sledujem, ako sa vlády pripravujú na krízy, ktoré považujú za zvládnuteľné, zatiaľ čo verejnosti predkladajú oveľa miernejšie scenáre.

Ak majú vojenské základne vydržať celé tri mesiace, treba si položiť nepríjemnú otázku: Kto bude počas takejto krízy skutočne chránený?

Armáda bude prednostne chrániť svojich vojakov, techniku a strategické zariadenia. Vojenské základne nie sú verejné úkryty. Kto si predstavuje, že počas rozsiahleho kolapsu jednoducho príde autom k bráne a vojaci ho prijmú, spolieha sa na záchranu, ktorá pravdepodobne nepríde.

Podľa mňa je deväťdesiatdňový plán nepriamym priznaním vlády, že pri najvážnejších scenároch nemusí pomoc doraziť včas.

Kybernetický útok ako zámienka na finančný reset

Nedávna vlna varovaní pred kybernetickými útokmi využívajúcimi umelú inteligenciu vo mne vyvoláva podozrenie, že verejnosť sa pripravuje aj na zásadný otras bankového systému.

Takúto udalosť by potom bolo možné pripísať hackerom alebo umelej inteligencii.

Denník The New American informoval, že popredné technologické spoločnosti sa pripravujú na katastrofický kybernetický incident, ktorý niektorí ich manažéri považujú za nevyhnutný. Útok by mohol ochromiť bankovníctvo, komunikácie, elektrické siete či zásobovanie vodou.

Tieto spoločnosti zároveň podľa uvedených informácií počítajú s pobúrením verejnosti a usilujú sa ovplyvniť reakciu Washingtonu.

Ja v tom vidím prípravu verejnosti na udalosť, ktorú potom politici využijú na presadenie zásadných zmien.

Načasovanie je mimoriadne dôležité. Americký štátny dlh už prekročil 40 biliónov dolárov a jeho rast sa zrýchľuje. Ľudia pri moci potrebujú reset finančného systému, ktorý im umožní ochrániť vlastné aktíva, a príbeh o katastrofickom kybernetickom útoku im poskytuje vhodnú výhovorku.

Jednou z možností je takzvaný bail-in, pri ktorom sa na záchrane bánk podieľajú ich veritelia a za určitých podmienok aj vkladatelia. Ďalšou je prechod na tokenizovanú digitálnu menu.

Takéto kroky by mohli umožniť presun štátneho dlhu do nového finančného systému, zatiaľ čo bežní sporitelia by počas transformácie prišli o 90 až 99 percent svojej kúpnej sily.

Takto podľa mňa vyzerá mechanizmus finančného resetu. Staré záväzky sa preceňujú, zasvätení ľudia si včas zabezpečia svoje bohatstvo a ostatní dostanú novú menu, v ktorej si za celoživotné úspory kúpia zlomok toho, čo predtým.

Dolár už dnes stráca hodnotu a hrozí nám scenár dvojitého úderu: oslabovanie meny voči zahraničiu a zároveň rozpad dôvery v domáci finančný systém.

Dôsledky by pritom ďaleko presiahli bankové účty. Ak zamrznú platby, naruší sa doprava, zásobovanie potravinami, dodávky palív aj fungovanie elektrickej siete. Preto finančnú krízu a dlhodobý výpadok infraštruktúry nepovažujem za dva oddelené príbehy. Sú to dve stránky tej istej hrozby.

Keď vypadne elektrická sieť: Mestá sa zmenia na pasce

Väčšina ľudí nemá doma dostatok jedla, vody, hygienických potrieb ani základného vybavenia na niekoľkodňový výpadok elektriny.

Moderná spoločnosť je pritom mimoriadne závislá od nepretržitých dodávok energie, fungujúcej dopravy a rozsiahlych zásobovacích reťazcov.

Najzraniteľnejšie sú veľké mestá. Potraviny sa do nich každodenne dovážajú nákladnými autami. Tie potrebujú naftu, rafinérie elektrinu a čerpacie stanice fungujúce platobné systémy. Stačí prerušenie niekoľkých článkov a celý mechanizmus sa začne rozpadať.

Ak by elektrická sieť, vodárne a kanalizácia prestali fungovať na deväťdesiat dní, mestá by sa mohli premeniť na vojnové zóny.

Najskôr by prišlo rabovanie obchodov, potom domov. Keď by sa zásoby minuli, zúfalí ľudia by začali opúšťať mestá a hľadať jedlo na vidieku.

Ani obyvatelia menších miest a vidieckych oblastí by však neboli automaticky v bezpečí. Okrem prílevu nepripravených ľudí by museli riešiť vlastné problémy: pitnú vodu, kanalizáciu, palivo pre generátory, záložné zdroje elektriny a ochranu svojho majetku.

Romantická predstava, že stačí odísť na chatu do lesa, sa rýchlo rozplynie, keď zistíte, že nemáte ako upraviť vodu na pitie. Ani plná špajza vás nezachráni pred dehydratáciou.

Skutočná pripravenosť preto nespočíva iba v hromadení zásob. Vyžaduje poznanie vlastných slabých miest, schopnosť zabezpečiť základné potreby a spoluprácu s ľuďmi v okolí.

Ako som už písal vo svojej analýze o tom, prečo si rozumní ľudia vytvárajú zásoby v predstihu, nakupovať potrebné veci ešte pred narušením dodávok nie je panika. Je to strategická sebestačnosť.

Kto čaká na oficiálne núdzové hlásenie, môže napokon súperiť s miliónmi ďalších ľudí o poslednú balenú vodu či potraviny.

Najťažšie to pritom budú mať domácnosti s deťmi, seniormi a ľuďmi odkázanými na pravidelné užívanie liekov alebo zdravotnícke pomôcky.

Krízové plány sa často zostavujú, akoby mal každý k dispozícii zdravého, pohyblivého dospelého človeka. Skutočný život je však iný. Dobrý plán musí počítať s potrebami všetkých členov domácnosti, nielen s tým, čo odporúča všeobecný kontrolný zoznam.

Vojna, energetický šok a desaťročie temnoty

Vidím reálnu možnosť, že Donald Trump po novembrových voľbách do Kongresu opäť výrazne zintenzívni bombardovanie Iránu. Iránska odveta by mohla zasiahnuť energetickú infraštruktúru Perzského zálivu a vyradiť jej významnú časť na celé desaťročie.

Už skôr som varoval, že koncentrácia amerických námorných síl v blízkosti Iránu vytvára nebezpečnú pascu. Keď sa v jednom regióne sústredí takáto palebná sila, priestor na diplomatické riešenie sa nebezpečne zužuje.

Prvé dôsledky energetickej krízy už vidíme. Sedem amerických štátov – Texas, Severná Dakota, Illinois, Kentucky, Maryland, Michigan a Nebraska – vyhlásilo mimoriadne opatrenia súvisiace s palivami, keďže vojna narúša globálne dodávky energie.

Ak by sa konflikt ďalej vystupňoval a zasiahol kľúčové rafinérie, ropovody a prístavy v Perzskom zálive, následky by pocítil celý svet.

Nedostatok ropy a zemného plynu by ohrozil výrobu hnojív, poľnohospodárstvo aj dopravu potravín. Keď začne chýbať nafta a hnojivá, potravinový systém sa nemusí stihnúť prispôsobiť. Jednotlivé časti výroby a zásobovania sa môžu jednoducho zastaviť.

Výsledkom by mohol byť globálny hladomor, nepokoje, revolúcie a ďalšie regionálne vojny. Tento scenár nazývam desaťročím temnoty.

Zraniteľné regióny už dnes čelia vážnym problémom. Juhoafrické rozvojové spoločenstvo varovalo, že silný klimatický jav El Niño môže prehĺbiť sucho, nedostatok potravín a vody aj šírenie chorôb. Ak sa k tomu pridá nedostatok palív a hnojív, dôsledky budú ešte horšie.

Energetická a potravinová kríza sa už navzájom posilňujú. Očakávam, že problémy so zásobovaním potravinami pretrvajú do roku 2027 a možno aj dlhšie.

Hlavný ekonóm banky HSBC, citovaný v správe o energetickej kríze, dokonca označil Austráliu za jednu z krajín v najhoršej pozícii pri zvládaní hospodárskych dôsledkov americko-iránskeho konfliktu.

Ak má také vážne problémy krajina bohatá na prírodné zdroje, čo potom čaká obyčajnú americkú či európsku domácnosť s potravinami na dva týždne?

Záver: Pripravte sa na scenáre, nie na paniku

Neverím, že vláda, banky, vodárenské spoločnosti, zdravotníctvo a distribútori potravín dokážu počas skutočne rozsiahlej krízy bez problémov udržať svoje služby.

K tomuto záveru som dospel po rokoch sledovania zlyhaní inštitúcií.

Americká Federálna agentúra pre krízové riadenie (FEMA) navyše v rámci pripravovaných reforiem presúva väčšiu zodpovednosť za zvládanie katastrof na jednotlivé štáty. Kritici upozorňujú, že chudobnejšie štáty môžu zostať bez dostatočných zdrojov.

Decentralizácia môže byť dobrá vec. V tomto prípade však vidím aj priznanie, že federálna vláda nemusí zvládnuť celú záťaž.

Čo teda robiť?

Začnite tým, čo vaša domácnosť skutočne potrebuje. Zabezpečte si zásoby pitnej vody a spôsob jej úpravy, trvanlivé potraviny, nevyhnutné lieky, hygienické potreby, baterky, rádio a náhradné zdroje energie.

Premyslite si, ako budete variť, udržiavať hygienu a komunikovať s blízkymi, ak prestane fungovať elektrina, internet a mobilná sieť. Rovnako dôležité je vedieť ochrániť svoju domácnosť, spolupracovať so susedmi a v prípade potreby si navzájom pomôcť.

Tridsaťdňové zásoby považujem za minimum. Deväťdesiat dní je hranica, s ktorou počíta americká armáda. Domácnosti pritom nemajú ani zďaleka také zdroje, vybavenie a ochranu ako vojenské základne.

Preto by som sa na mieste bežných ľudí nepripravoval menej než armáda, ale viac.

Či už príde kybernetický útok, finančný reset, rozsiahly výpadok elektrickej siete alebo ďalšia vojnová eskalácia, najlepšiu pozíciu budú mať tí, ktorí sa pripravili včas.

A tu sa vraciam k otázke, ktorá ma znepokojuje najviac.

Ak sa inštitúcie s miliardovými rozpočtami pripravujú na mesiace bez vonkajšej pomoci, prečo by mal obyčajný človek veriť, že jeho rodine bude stačiť pár dní zásob?

Autor: Mike Adams, Zdroj: naturalnews.com, Spracoval: Badatel.net

Súvisiace články

• Prichádzajúci kolaps, na ktorý nie ste pripravení: Prečo blokáda Hormuzského prielivu zatrasie civilizáciou
• Európa si sama spôsobila kolaps: Ako migračná kríza, energetická samovražda a vojnoví štváči rozkladajú civilizáciu
• Pentagon spustil 90-dňový plán súdneho dňa. Prečo vlády odporúčajú občanom zásoby len na 3 dni?
• Odpočítavanie kolapsu petrodolára začalo. No netešte sa, ide o zámerný plán