Jablká obsahujú choroby potláčajúce vitamíny A, C, E a K, minerály ako draslík a horčík a antioxidanty, čo z nich robí jedno z najprospešnejších ovocí pre vaše zdravie.
V porovnaní s iným bežne konzumovaným ovocím sú jablká svojou liečivou silou na druhom mieste hneď po brusniciach.
Vďačia za to celkovej koncentrácii fenolovej zložky a celkovej antioxidačnej aktivite a najvyššiemu podielu voľných fenolových zložiek, ktoré v jablku nie sú viazané na iné zložky a môžete ich tak ľahšie absorbovať do svojho krvného riečiska.
Pozoruhodné je, že väčšina antioxidačnej sily jabĺk sa nachádza v šupke, kde nájdete antioxiodanty ako kvercetín, katechín, floridzín, kyselina chlorogénová a podobne.
Najnovší výskum však ukazuje, že prehliadať by sme nemali ani jablčné jadro, lebo práve tam sa nachádza väčšina prospešných baktérií (probiotík).
Jablčné jadro – prekvapujúci zdroj prospešných baktérií
Ako uviedla stránka Study Finds, nedávny výskum publikovaný v časopise Frontiers of Microbiology ukazuje, že „typické 240-gramové jablko obsahuje okolo 100 miliónov baktérií, najmä v semienkach a šupke“.
Organické jablká pritom majú v porovnaní s bežnými ďaleko väčšiu diverzitu, čo ich „robí potenciálne zdravšími, chutnejšími a lepšími pre životné prostredie“.
Vo vyhlásení pre tlač vedúca autorka, profesorka Gabriele Bergová z Technologickej univerzity v rakúskom Grazi, uviedla:
„Baktérie, huby a vírusy v našej potrave prechodne kolonizujú naše črevo. Varenie väčšinu z nich zabíja, preto sú obzvlášť dôležitými zdrojmi črevných mikróbov surové ovocie a zelenina.“
Zaujímavé je, že najväčšie množstvá prospešných mikróbov obsahuje jablčné jadro a že konzumácia celého jablka, vrátane jadra a semien, vám môže poskytnúť desaťkrát viac probiotík, než keď túto stredovú časť vyhodíte.
Ako bolo uvedené v štúdii:
„Každý jablčný plod má v sebe rôzne tkanivá (stopku, šupku, ovocnú dužinu, semená a kalich), ktoré sú kolonizované rôznymi komunitami baktérií… Zaujímavé je, že najobľúbenejšími miestami baktérií boli ovocná dužina a semená a menej kolonizovaná bola šupka…
Naše výsledky naznačujú, že s jedným jablkom skonzumujeme okolo 100 miliónov bakteriálnych buniek. Hoci toto množstvo bolo u bežných a organicky pestovaných jabĺk rovnaké, výrazne odlišné bolo bakteriálne zloženie…
Významný riadiaci účinok na mikrobiotu je zjavný u všetkých tkanív, dokonca aj u semien. Organické a bežne pestované jablká sú okupované podobným množstvom mikrobioty. Konzumácia celého jablka znamená príjem 100 miliónov kópií bakteriálnych génov.
Čerstvo obraté organicky pestované jablká ale v porovnaní s tými bežnými poskytujú útočisko výrazne diverzifikovanejšej, vyrovnanejšej a odlišnej mikrobiote; organické a bežným spôsobom pestované jablká sa výrazne líšili hojnosťou takmer 40 % bakteriálnych rodov a radov.
Navyše sa dá predpokladať, že organické jablká majú pre konzumenta, hostiteľskú rastlinu a prostredie významné zdravotné účinky, na rozdiel od bežných jabĺk, u ktorých boli nájdené potenciálne nebezpečné, potravou prenášané patogény.“
Rozdielnosť baktérií môže ovplyvňovať zdravotné účinky a chuť
Obsah baktérií rodu Lactobacillus, baktérií, ktoré štiepia cukry a sú dávané do súvisu so zdravým trávením, spoľahlivou činnosťou imunitného systému a dokonca aj duševným zdravím, bol zistený len u organických jabĺk.
Vďaka vytváraniu kyslého prostredia pomáhajú tiež baktérie rodu Lactobacillus chrániť pred ochorenie vyvolávajúcimi patogénmi.
Organické jablká obsahovali aj vyššie množstvá baktérie Methylobacterium zvýrazňujúcej chuť, ktorá sa nachádza v ovocí a bobuľových plodoch. Pomáha to vysvetliť, prečo organické jablká zvyknú mať sýtejšiu a príjemnejšiu chuť.
Naopak, u bežne predávaných jabĺk bol zistený obsah Escherichia coli a Shigelly – dvoch druhov enterobaktérií spájaných s ochoreniami vyvolanými kontaminovanou potravou, pričom oba druhy vytvárajú silný shigatoxín.
Ani jeden z týchto druhov nebol nájdený v organických jablkách. V tlačovej správe vedúca autorka štúdie, Birgit Wassermanová, naznačila:
„Mikrobiómové a antioxidačné profily čerstvej úrody sa možno jedného dňa stanú štandardnou nutričnou informáciou zverejňovanou pre orientáciu zákazníkov spolu s makronutrientmi, vitamínmi a minerálmi.
Kľúčovým krokom tu bude potvrdiť, do akej miery sa diverzita potravného mikrobiómu premieta do mikrobiálnej diverzity čreva a zlepšených zdravotných výsledkov.“
Jablká a kardiovaskulárne zdravie
Jablká tiež vďaka svojmu obsahu vlákniny pozmeňujú vaše mikrobiálne zloženie, ako bolo vysvetlené v štúdii o jablkách a kardiovaskulárnom zdraví v časopise Nutrients:
„Jablká patria k najčastejšie konzumovanému druhu ovocia a sú bohatým zdrojom polyfenolov a vlákniny. Veľká časť bioaktívnych zložiek v jablkách, vrátane polyfenolov s vysokou molekulárnou hmotnosťou, uniká absorpcii v hornom gastrointestinálnom trakte a relatívne nedotknutá sa dostáva do hrubého čreva.
Tam sa, okrem toho, že menia mikrobiálnu skladbu, môžu črevnou mikrobiotou meniť na biologicky dostupné a aktívne zložky so systémovými účinkami.
Epidemiologické štúdie zistili súvislosti medzi častou konzumáciou jabĺk a zníženým rizikom chronických ochorení, napríklad kardiovaskulárnych… Do čreva sa tiež môžu dostávať kvercitínové glykozidy a slúžiť ako substrát pre ľudské črevné baktérie.“
Štúdia v časopise Nutrients tiež cituje výskum preukazujúci, že konzumácia dvoch jabĺk denne po dobu dvoch týždňov významne zvýšila množstvo prospešných bifidobaktérií a baktérií rodu Lactobacillus, pričom sa znížilo množstvo enterobaktérií a ďalších patogénov.
V závere štúdia uvádza podporný dôkaz, ktorý naznačuje, že jablká môžu zmierňovať rizikové faktory pre kardiovaskulárne ochorenie, zlepšovať metabolizmus lipidov a vaskulárnu činnosť a zmierňovať zápal – sčasti vďaka metabolitom pochádzajúcim z mikrobioty a prebiotickému účinku jabĺk.
Mikroflóra ovocia a zeleniny
Zatiaľ čo prospešné baktérie si v posledných rokoch získali veľkú pozornosť, menej pozornosti bolo venované predstave ovocia a zeleniny ako významného zdroja živých baktérií. Ich vplyv na črevný mikrobióm dávame obvykle do súvisu s ich obsahom prospešnej vlákniny.
Ako však bolo uvedené už v štúdii z roku 1963 „Mikroflóra v tkanivách ovocia a zeleniny“, v „normálnych, zdravých tkanivách čerstvého ovocia“ sa baktérie prirodzene vyskytujú.
Vyššie množstvá sa obvykle nachádzajú v nízko rastúcej zelenine, menšie množstvá má ovocie rastúce na stromoch. Dáva to zmysel, lebo pôda, za podmienky, že je zdravá, je plná mikróbov.
Rôzne druhy ovocia a zeleniny majú však v rôznych svojich častiach vyššie množstvá baktérií. Napríklad u uhoriek sa baktérie nachádzajú bližšie k okraju, v jadre ich je málo.
U paradajok sa najväčšie množstvá baktérií nachádzajú najbližšie k jazve po stopke a stredovému jadru a smerom k šupke postupne ubúdajú.
Keď ovocie a zeleninu necháte skvasiť, prirodzene sa vyskytujúce baktérie sa v tkanive rastliny exponenciálne množia.
Podľa tejto štúdie z roku 1963 môžu baktérie vstupovať do tkaniva rastliny niekoľkými cestami či dráhami.
Podľa štúdie z roku 2016 sa jedna dráha kolonizácie baktériami začína pri opelení a konečné zloženie ovocnej mikrobioty je vlastne ovplyvňované hlavne mikrobiálnou komunitou, nachádzajúcou sa v peli.
Opelenie má vplyv na bakteriálnu mikrobiotu jabĺk
Spomínaná štúdia uverejnená v časopise Environmental Micorbiology zistila, že „peľ poskytuje jedinečné mikroprostredie“, pričom pele rozličných rastlín poskytujú veľkú rôznorodosť rozličných druhov baktérií.
„Na štruktúru a diverzitu peľovej mikrobioty významne vplývali tak rastlinné druhy, ako aj druh opelenia,“ uvádzajú autori, dodávajúc, že „hmyzom opeľované druhy mali v porovnaní s druhmi, opeľovanými vetrom, podobnejšiu mikrobiotu, čo naznačuje vyrovnávajúci účinok hmyzích nosičov…
Veľa rastlín uvoľňuje od jari do jesene veľké množstvo peľu a niektoré druhy rastlinného peľu môžu spôsobovať vážne, s peľom súvisiace ochorenia.
S peľom súvisiace baktérie môžu mať preto potenciálne ekologický a liečivý účinok. Navyše môžu vstupovať aj do reprodukčných procesov rastlín a byť priamo prenášané na nasledujúcu generáciu ako semenné endofyty…
Extrémne nízke prekrývanie bakteriálnych druhov medzi skúmanými peľmi demonštrovalo, že kultivácie schopná frakcia peľovej mikrobioty mala prekvapujúco vysokú mieru druhovej špecifickosti.
U troch zo štyroch druhov peľu bola izolovaná len Rosnebergiella nectarea, čím sa potvrdilo, že uprednostňovaným prostredím tohto rodu sú kvetné orgány.“
Zatiaľ čo rozličné druhy peľu sa svojím bakteriálnym zložením líšili, najdominantnejším druhom baktérií boli proteobaktérie, nasledované aktinobaktériami, acidobaktériami a baktériami firmicutes.
Uprednostňovaným miestom bakteriálnej kolonizácie je povrch tecta, najvrchnejšej vrstvy peľu. Zaujímavé je, že baktérie, nachádzajúce sa v peli, tam zasa prinášajú včely a iný hmyz, počasie, rozličné rastlinné materiály a dokonca aj ľudské činnosti, čo len dokazuje, v akom kruhu funguje ekológia.
Pre optimálne zdravie je potrebný zdravý prenos baktérií z jedného druhu na ďalší, z jedného miesta na druhé.
Baktérie pozmeňujú aj zloženie nektáru
Ukázalo sa tiež, že baktérie a kvasnice menia aj vlastnosti kvetného nektáru. Ako sa uvádza v správe časopisu Duluth Journal of Undergraduate Biology z roku 2014:
„Rastliny obdarúvajú opeľovačov nektárom, ktorý im slúži ako energetická odmena, zatiaľ čo opeľovače prenášajú genetický materiál, aby rastlinám pomohli dosiahnuť plný reprodukčný úspech.
Zložky nektáru hrajú v napomáhaní tohto vzájomného vzťahu dôležitú úlohu. Objavuje sa nová oblasť výskumu, ktorá možno zmení pohľad biológov na tento binárny systém; možno to už nebude dvojsmerná interakcia.
Zistilo sa, že mikroorganizmy – kvasinky a baktérie – osídľujú nektáre v širokom geografickom zábere a u veľkého radu rastlinných druhov. Tieto mikroorganizmy menia vlastnosti nektáru takým spôsobom, aby zmenili správanie opeľovača.“
Jedna z vlastností nektáru modifikovaná baktériami je aktuálna koncentrácia nektáru. Ďalšou je zloženie cukru, o ktorý opeľovačom predovšetkým ide.
A tak celkovo závisí šírenie rastlín a úspech opeľovačov do veľkej miery od mikrobiálnych komunít v nektáre a, ako už bolo zmienené, tieto opeľovače zase šíria baktérie do peľu, ovplyvňujúc tak rozhodujúcim spôsobom mikrobiálne zloženie opeľovaného ovocia a zeleniny.
Zdá sa, že kamkoľvek pozriete, sú mikróby neodmysliteľné pre život, hrajúc kľúčové úlohy v zdraví pôdy, rastlín a ich plodov, ako aj ľudí.
Jedno organické jablko denne a nemusíte chodiť k lekárovi
Ak sa chcete o zdravotných prínosoch jabĺk dozvedieť viac, pozrite si tento odkaz (v angličtine): “What Are the Health Benefits of Apples?”
Štúdie napríklad ukázali, že jablká dokážu chrániť pred neurotoxicitou vyvolanou oxidačným stresom, znižujúc tak vaše riziko nervovo-degeneratívnych porúch.
Ukázalo sa tiež, že okrem choroby srdca konzumácia jabĺk znižuje aj vaše riziko mŕtvice, cukrovky a rakoviny. Pre dosiahnutie optimálnych zdravotných prínosov zvážte konzumáciu celého jablka, vrátane jadra a uistite sa, že je organické.
Organické jablká vám poskytnú nielen zdravšie zloženie probiotík, ale budete môcť jesť aj šupku bez vystavenia sa toxickým pesticídom.
Podľa údajov pesticídového programu Ministerstva poľnohospodárstva USA boli u bežne predávaných jabĺk zistené zvyšky 47 rozličných pesticídov, z ktorých mnohé sú známe ako pravdepodobné karcinogény, možné hormonálne disruptory, neurotoxíny a vývojové a reprodukčné toxíny.
Nuž, možno ste počuli, že konzumácia jablčných jadierok môže byť nebezpečná. Semená obsahujú amygdalín, chemickú látku, ktorá pri rozdrvení semien vytvára kyanid.
Ako však uviedla Dr. Jennifer Ashtonová, hlavná lekárska korešpondentka ABC News, človek vážiaci 70 kilogramov by pre pocítenie toxických účinkov musel rozdrviť a požuť „doslova stovky jablčných semienok“. Semienka z jedného či dvoch jabĺk určite nikomu neublížia.
Zdroj: articles.mercola.com, Spracoval: Badatel.net
Súvisiace články
Odoberajte nové články na email!
Ušetrite čas a prihláste sa na odoberanie nových článkov priamo do vašej emailovej schránky:
Naša garancia: Nikdy Vám nepošleme spam a kedykoľvek sa môžete odhlásiť.
Upozornenie: Tento článok je názorom jeho autora. Zdravotné rady v žiadnom prípade nenahrádzajú konzultáciu ani vyšetrenie lekárom. Príspevky a komentáre pod článkom môžu vyjadrovať postoje, ktoré sa nemusia zhodovať s postojmi redakcie.
Dokáže mi niekto z autorov vysvetliť ako obyčajný sadár/záhradkár/konzument pozná, že má „Organické jablká a nie bežné“ …?
To, či je jablko organické alebo nie nezávisí druhu jablone, ale od toho, ako sa sadár/záhradkár o tú jabloň stará – či ju postrekuje chémiou, prihnojuje nejakými umelými hnojivami a podobne.