(Dr. Ben Lynch) Čím nižšie, tým lepšie? Čo si predstavíte, keď počujete slovo homocysteín? Pravdepodobne niečo negatívne. Vyššie riziko srdcovo-cievnych ochorení. Poškodenie ciev. Toxická látka, ktorej by malo byť v tele čo najmenej.
Ja sa na homocysteín pozerám trochu inak. Naše telo si ho nevyrába náhodou.
Homocysteín nie je odpadová ani toxická látka. Je prirodzenou súčasťou metabolizmu a dôležitým medziproduktom pri tvorbe viacerých látok potrebných pre správne fungovanie organizmu.
Preto si nemyslím, že cieľom je dostať jeho hladinu čo najnižšie. Dôležitá je predovšetkým rovnováha.
Prečo sa o nízkom homocysteíne takmer nehovorí?
Kedy ste naposledy počuli lekára povedať: „Máte príliš nízky homocysteín. Skúsme zistiť, prečo.“
Ja takmer nikdy.
Nie je to prekvapujúce. Väčšina výskumov aj odborných diskusií sa sústreďuje na zvýšený homocysteín, ktorého súvislosť s viacerými ochoreniami skúmajú tisíce vedeckých prác.
Zo zvedavosti som preto vyhľadal publikácie o nízkom homocysteíne pod odborným názvom hypohomocysteinémia.
Výsledok ma prekvapil. Našiel som len niekoľko prác, zatiaľ čo štúdií o zvýšenom homocysteíne existujú tisíce.
To samo osebe ešte neznamená, že nízky homocysteín predstavuje zdravotný problém. Naznačuje to však, že tejto oblasti sa zatiaľ venovalo len veľmi málo pozornosti.
Otázka, na ktorú zatiaľ nepoznáme odpoveď
Jedna z mála publikovaných prác opisovala súvislosť medzi hypohomocysteinémiou a idiopatickou periférnou neuropatiou.
To vo mne vyvolalo otázku.
Homocysteín sa podieľa na tvorbe cysteínu, z ktorého si organizmus vytvára glutatión – jeden z najdôležitejších vnútrobunkových antioxidantov.
Ak je homocysteínu dlhodobo veľmi málo, teoreticky by to za určitých okolností mohlo ovplyvniť aj tvorbu glutatiónu. Zatiaľ však ide skôr o biologicky zmysluplnú hypotézu než o potvrdený mechanizmus.
Práve preto si myslím, že veľmi nízky homocysteín si zaslúži viac pozornosti, než sa mu dnes venuje.
Paradox pri diabete 1. typu
Výskum nízkeho homocysteínu je zatiaľ v plienkach. Zaujala ma napríklad štúdia u detí s diabetom 1. typu. Autori zistili, že mali nižšie hladiny homocysteínu než zdravé deti, hoci ich dlhodobé riziko srdcovo-cievnych ochorení je vyššie. Sami tento výsledok označili za paradox.
Napadla mi pritom iná otázka.
Diabetes 1. typu býva spojený so zvýšeným oxidačným stresom a organizmus sa proti nemu bráni okrem iného pomocou glutatiónu. Keďže homocysteín patrí do metabolických dráh vedúcich k jeho tvorbe, napadlo mi, či nižšia hladina homocysteínu u niektorých ľudí neodráža jeho intenzívnejšie využívanie.
Zdôrazňujem však, že ide len o úvahu. Z dostupných údajov nemožno vyvodiť, že práve zvýšená tvorba glutatiónu vysvetľuje nižší homocysteín pri diabete.
Ak by som to veľmi zjednodušil, uvažujem nad týmto vzťahom:
vyšší oxidačný stres → vyššia potreba glutatiónu → vyššie nároky na metabolické dráhy, ktoré sa podieľajú na jeho tvorbe
To však neznamená, že každý človek s nízkym homocysteínom má nedostatok glutatiónu. Hladinu homocysteínu ovplyvňuje celý rad faktorov.
Normálna hladina homocysteínu
Veľká časť výskumov naznačuje, že z hľadiska srdcovo-cievneho zdravia sú priaznivé hodnoty približne medzi 6 až 8 µmol/l. O tom, či existuje dolná hranica, pod ktorou začínajú prevažovať nevýhody, zatiaľ vieme veľmi málo.
Homocysteín však nie je dôležitý len pre zdravie srdca a ciev. Je súčasťou metabolických dejov vedúcich k tvorbe SAMe (S-adenozylmetionínu) – hlavného donora metylových skupín – a zároveň sa podieľa na tvorbe cysteínu, z ktorého vzniká glutatión.
Preto si myslím, že pri hodnotení homocysteínu by sme sa nemali pýtať len: „Je dostatočne nízky?“
Rovnako dôležitá otázka znie: „Je jeho hladina primeraná tomu, čo organizmus práve potrebuje?“
Samotná nižšia hladina homocysteínu pritom neznamená, že organizmus vytvára viac glutatiónu. Takýto vzťah zatiaľ nebol jednoznačne potvrdený.
Čo podľa mňa patrí medzi možné príčiny nízkeho homocysteínu
Neexistuje jediná univerzálna odpoveď. Hladinu homocysteínu ovplyvňuje viacero faktorov a často ide o ich kombináciu.
1. Intenzívna podpora metylácie
Vitamíny B6, B12 a folát patria medzi hlavné živiny zapojené do metabolizmu homocysteínu.
Pri vysokých dávkach týchto vitamínov alebo iných látok podporujúcich metyláciu môže hladina homocysteínu výrazne klesnúť.
Samo osebe to ešte nemusí predstavovať problém. Ak však laboratórna hodnota klesne nezvyčajne nízko alebo sa objavia ťažkosti, stojí za zváženie prehodnotiť suplementáciu spolu s lekárom alebo skúseným odborníkom.
2. Nízky príjem bielkovín
Homocysteín vzniká pri metabolizme aminokyseliny metionín, ktorú prijímame zo stravy.
Ak je príjem bielkovín dlhodobo veľmi nízky, môže sa to odraziť aj na jeho hladine. To však neznamená, že každý človek s nízkym homocysteínom prijíma málo bielkovín.
Vo všeobecnosti má zmysel dbať na primeraný príjem kvalitných bielkovín podľa veku, zdravotného stavu a úrovne fyzickej aktivity.
3. Vyššia potreba glutatiónu
Homocysteín sa podieľa na tvorbe cysteínu, z ktorého vzniká glutatión.
Pri vyššom oxidačnom strese alebo chronickom zápale organizmus glutatión spotrebúva vo väčšom množstve. Je preto logické uvažovať nad tým, či sa za určitých okolností nemení aj tok látok v týchto metabolických dráhach.
Zatiaľ však nemáme dostatok dôkazov, aby sme tento mechanizmus považovali za hlavnú príčinu nízkeho homocysteínu.
Oveľa väčší zmysel má hľadať príčiny zvýšeného oxidačného stresu – napríklad nedostatok spánku, chronický stres, fajčenie, nadmernú konzumáciu alkoholu alebo dlhodobé zápalové ochorenia.
4. Horšie trávenie a vstrebávanie živín
Nestačí prijať dostatok bielkovín. Organizmus ich musí vedieť aj rozložiť a využiť.
Niektoré ochorenia tráviaceho traktu, poruchy vstrebávania alebo dlhodobé užívanie liekov znižujúcich tvorbu žalúdočnej kyseliny môžu ovplyvniť využitie bielkovín aj vitamínov skupiny B, ktoré zohrávajú v metabolizme homocysteínu významnú úlohu.
Kto sa ešte pozerá na nízky homocysteín podobne?
Keď som sa začal tejto téme venovať, zaujímalo ma, či som jediný, komu sa zdá zvláštne, že o veľmi nízkom homocysteíne sa prakticky nehovorí.
Pri hľadaní odbornej literatúry som narazil aj na článok naturopatického lekára Josepha Pizzorna, jedného zo spoluzakladateľov Bastyr University, s provokatívnym názvom „Homocysteín: priateľ alebo nepriateľ?“
Naznačuje totiž, že biologické látky len zriedka bývajú výlučne „dobré“ alebo „zlé“. Ich význam závisí od množstva, okolností a celkového stavu organizmu.
Podobne sa pozerám aj na homocysteín.
Nepresviedčam vás, že vysoké hodnoty sú v poriadku. Naopak, existuje množstvo kvalitných štúdií, ktoré ich spájajú s vyšším rizikom viacerých ochorení. To nemožno ignorovať.
Zároveň som presvedčený, že ani opačný extrém by sme nemali automaticky považovať za ideálny len preto, že o ňom zatiaľ vieme málo. Nedostatok výskumu totiž neznamená, že problém neexistuje. Znamená len, že zatiaľ nemáme dostatok odpovedí.
Bol by som preto rád, keby sa budúci výskum nezaoberal iba otázkou, ako homocysteín znižovať, ale aj tým, aké dôsledky má jeho dlhodobo veľmi nízka hladina a kde sa v skutočnosti nachádza jeho optimálne rozmedzie.
Práve to považujem za oveľa zaujímavejšiu otázku než jednoduché presvedčenie, že čím nižšie, tým lepšie.
Záver
Ak vám lekár pri vyšetrení zistí zníženú alebo zvýšenú hladinu homocysteínu, nemusí to automaticky znamenať zdravotný problém.
Je rozumné pozrieť sa na výsledok v súvislosti s celkovým zdravotným stavom, výživou, užívanými doplnkami a ďalšími laboratórnymi parametrami.
Zdroj: drbenlynch.com, Spracoval: Badatel.net
Súvisiace články
Odoberajte nové články na email!
Ušetrite čas a prihláste sa na odoberanie nových článkov priamo do vašej emailovej schránky:
Naša garancia: Nikdy Vám nepošleme spam a kedykoľvek sa môžete odhlásiť.
Upozornenie: Tento článok je názorom jeho autora. Zdravotné rady v žiadnom prípade nenahrádzajú konzultáciu ani vyšetrenie lekárom. Príspevky a komentáre pod článkom môžu vyjadrovať postoje, ktoré sa nemusia zhodovať s postojmi redakcie.
Pridajte komentár