11 dôležitých vyšetrení, ktoré vám pri preventívnej prehliadke zrejme nerobia

(Dr. Hyman) Prídete na preventívnu prehliadku k lekárovi. Odoberú vám krv a o niekoľko dní dostanete výsledky. Všetko je „v norme“.

Skvelá správa, však? Možno. Má to však jeden háčik.

Bežné preventívne vyšetrenia sledujú len časť toho, čo sa odohráva vo vašom tele. Dokážu odhaliť mnohé zdravotné problémy, ale nie vždy zachytia nenápadné zmeny, ktoré sa začínajú roky, niekedy dokonca desaťročia pred vznikom srdcovo-cievnych ochorení, cukrovky či iných chronických chorôb.

Dnes pritom máme možnosti, ako viaceré z týchto zmien odhaliť oveľa skôr.

Preto si myslím, že by sme sa nemali uspokojiť len s odpoveďou, či sú naše výsledky „v norme“. Mali by sme sa pýtať:

• Vyšetrujeme vôbec tie správne ukazovatele?
• Ktoré hodnoty sú skutočne optimálne pre dlhodobé zdravie, a nielen v medziach laboratórnej normy?
• Čo nám výsledky prezrádzajú o tom, ako sa bude naše zdravie vyvíjať?

Vybral som 11 vyšetrení, ktoré pri bežnej preventívnej prehliadke pravdepodobne neabsolvujete, hoci dokážu poskytnúť cenné informácie. Rozhovor o týchto testoch môže byť jedným z najdôležitejších, aké so svojím lekárom absolvujete.

Pri niektorých testoch uvádzam aj prísnejšie cieľové hodnoty odporúčané zástancami funkčnej medicíny. Tie sa môžu líšiť od bežných laboratórnych noriem a nie sú vždy všeobecne prijímané.

Poznámka: Na Slovensku je nárok na preventívnu prehliadku u všeobecného lekára spravidla raz za dva roky. Mnohé z nasledujúcich vyšetrení do nej nepatria.

1. Apolipoproteín B (ApoB)

Bežné vyšetrenie cholesterolu ukazuje jeho množstvo v krvi. ApoB však poskytuje iný, podľa mňa mimoriadne dôležitý údaj – približný počet častíc schopných prenikať do stien tepien a podieľať sa na tvorbe aterosklerotických plátov.

Tento rozdiel je zásadný. Kardiovaskulárne riziko totiž nezávisí len od množstva cholesterolu, ale aj od počtu častíc, ktoré ho prenášajú.

Práve preto dokáže ApoB v niektorých prípadoch odhadnúť riziko presnejšie než samotný „zlý“ LDL cholesterol, najmä pri zvýšených triglyceridoch, cukrovke či metabolickom syndróme.

Cieľové hodnoty: Pod 80 mg/dl pri vysokom a pod 65 mg/dl pri veľmi vysokom riziku. Niektorí odborníci na preventívnu medicínu presadzujú hodnoty pod 80 mg/dl aj pri nižšom riziku a pod 60 mg/dl pri veľmi vysokom riziku.

2. Lipoproteín(a) – Lp(a)

Približne každý piaty človek má výraznejšie zvýšenú hladinu lipoproteínu(a), no väčšina o tom nevie.

Lp(a) je geneticky podmienený rizikový faktor spojený s aterosklerózou, infarktom a zúžením aortálnej chlopne. Životným štýlom sa jeho hladina ovplyvňuje len obmedzene.

Dobrou správou je, že vo väčšine prípadov stačí toto vyšetrenie absolvovať raz za život. Jednorazové stanovenie Lp(a) už podporujú aj európske odborné odporúčania.

Priaznivá hodnota: Pod 50 nmol/l podľa prísnejšieho preventívneho prístupu. Riziko rastie postupne, výraznejšiu pozornosť si zasluhujú hodnoty nad približne 105 nmol/l.

3. Inzulín nalačno

Hladinu cukru v krvi môžete mať úplne normálnu, zatiaľ čo vaše telo už musí produkovať čoraz viac inzulínu, aby ju udržalo pod kontrolou.

Zvýšený inzulín nalačno môže byť jedným z prvých signálov zhoršujúcej sa citlivosti buniek na tento hormón, a to roky pred vznikom prediabetu či cukrovky 2. typu.

Inzulínová rezistencia úzko súvisí aj so stukovatením pečene, metabolickým syndrómom a zvýšeným kardiovaskulárnym rizikom.

Výsledok je vhodné posudzovať spolu s glykémiou, prípadne indexom HOMA-IR. Samotný inzulín nalačno totiž nestačí na stanovenie diagnózy.

Preventívny cieľ podľa funkčnej medicíny: Pod 5 µIU/ml (mIU/l). Nejde však o všeobecne prijatú diagnostickú hranicu.

4. Vysokocitlivý C-reaktívny proteín (hs-CRP)

Chronický zápal nízkeho stupňa môže v tele pretrvávať celé roky bez výrazných príznakov. Postupne pritom ovplyvňuje cievy, metabolizmus a ďalšie tkanivá.

Zvýšené hs-CRP sa spája s vyšším rizikom srdcovo-cievnych príhod a v populačných štúdiách aj s viacerými chronickými ochoreniami a celkovou úmrtnosťou. Na rozdiel od bežného CRP dokáže vysokocitlivá metóda zachytiť aj veľmi nízke koncentrácie. Poskytuje tak užitočný pohľad na zápalovú záťaž organizmu.

Ak je hodnota opakovane zvýšená, stojí za to pátrať po príčine. Jednorazové zvýšenie môže súvisieť aj s infekciou či intenzívnou fyzickou záťažou.

Priaznivá hodnota: Pod 1,0 mg/l. Hodnoty nad 2 mg/l sa považujú za jeden z nepriaznivých kardiovaskulárnych rizikových faktorov.

5. Glykovaný hemoglobín (HbA1c)

Vyšetrenie glukózy nalačno ukazuje hladinu cukru v okamihu odberu. HbA1c poskytuje širší obraz – odráža priemernú glykémiu približne za posledné dva až tri mesiace.

Dokáže tak odhaliť dlhodobejšie metabolické zmeny, ktoré jednorazové meranie nemusí zachytiť.

HbA1c patrí medzi základné testy na diagnostiku prediabetu a cukrovky, no nemusí byť automatickou súčasťou bežnej preventívnej prehliadky.

Priaznivé hodnoty: Približne 4,8–5,5 % podľa prísnejšieho preventívneho prístupu. Prediabetes sa podľa kritérií ADA začína pri 5,7 % a cukrovka pri 6,5 %, ak je diagnóza náležite potvrdená. Výsledok môžu skresliť niektoré druhy anémie.

6. Homocysteín

Homocysteín je aminokyselina vznikajúca pri metabolizme metionínu. Jeho spracovanie úzko súvisí s metylačnými procesmi, na ktorých sa podieľajú najmä vitamíny B12, B6 a folát.

Zvýšená hladina môže upozorňovať na nedostatok týchto živín, poruchy ich metabolizmu alebo zhoršenú funkciu obličiek.

Vyšší homocysteín sa zároveň spája s kardiovaskulárnymi a niektorými neurologickými ochoreniami. Je preto zaujímavým doplnkovým ukazovateľom, hoci jeho zníženie automaticky neznamená pokles rizika infarktu či demencie.

Preferované hodnoty vo funkčnej medicíne: Približne 6–8 µmol/l. Bežné laboratórne rozmedzia sú širšie.

7. Index omega-3 mastných kyselín

Možno pravidelne jete ryby alebo užívate rybí olej a predpokladáte, že vaše telo má dostatok omega-3 mastných kyselín.

Ale prečo iba predpokladať, keď sa to dá zmerať?

Index omega-3 ukazuje, aký podiel mastných kyselín v membránach červených krviniek tvoria EPA a DHA. Poskytuje tak informáciu o ich skutočnom zastúpení v organizme počas predchádzajúcich mesiacov.

Výskumy opakovane nachádzajú súvislosť medzi vyšším omega-3 indexom a nižšou celkovou či kardiovaskulárnou úmrtnosťou.

Niektorí odborníci na preventívnu medicínu ho preto považujú za mimoriadne cenný ukazovateľ dlhodobého zdravia, hoci jeho rutinné meranie zatiaľ nie je štandardom prevencie.

Preferovaná hodnota: Aspoň 8 %.

8. Vitamín D

Vitamín D zohráva dôležitú úlohu pri udržiavaní zdravých kostí, svalovej funkcii, regulácii imunity a ďalších biologických procesoch.

Jeho nízke hladiny sú častejšie u ľudí s obmedzeným pobytom na slnku, vo vyššom veku či pri niektorých ochoreniach. Napriek tomu sa pri bežných preventívnych prehliadkach automaticky nevyšetruje.

Hladina 25-hydroxyvitamínu D, označovaného ako 25(OH)D, poskytuje najlepší bežne dostupný obraz o zásobení organizmu týmto vitamínom.

O optimálnej hladine však odborníci diskutujú. Zástancovia funkčnej medicíny často odporúčajú vyššie hodnoty než tie, ktoré sa považujú za dostatočné pre zdravie kostí.

Orientačné hodnoty: Približne 20 ng/ml (50 nmol/l) sa často považuje za dostatočnú hladinu pre väčšinu zdravých ľudí. Niektorí odborníci na funkčnú medicínu presadzujú 50–80 ng/ml, no takéto vysoké hodnoty nie sú všeobecne uznávaným optimom. Nadmerné dávky vitamínu D môžu byť škodlivé.

9. Feritín

Bežný krvný obraz dokáže odhaliť anémiu. Zásoby železa však môžu byť vyčerpané dávno predtým, než sa zníži hemoglobín.

Práve preto považujem feritín za mimoriadne užitočné vyšetrenie.

Nízka hladina môže vysvetľovať únavu či zhoršenú výkonnosť aj pri normálnom krvnom obraze. Obzvlášť dôležitá je u menštruujúcich žien alebo pri podozrení na chronické krvné straty.

Pozornosť si však zaslúži aj opačný extrém. Veľmi vysoký feritín môže signalizovať preťaženie železom, zápal, ochorenie pečene či metabolické problémy.

Preferované hodnoty niektorých odborníkov na funkčnú medicínu: Približne 45–150 ng/ml u žien a 100–300 ng/ml u mužov. Ide o orientačné intervaly, nie univerzálne optimum. Výsledok treba posudzovať podľa zdravotného stavu a pri podozrení na nadbytok železa aj spolu so saturáciou transferínu.

10. Protilátky proti štítnej žľaze

Vyšetrovanie štítnej žľazy sa často začína stanovením TSH. Niekedy sa tým celé vyšetrenie aj končí. Lenže autoimunitné ochorenie štítnej žľazy sa môže rozvíjať už v čase, keď je TSH ešte v norme.

Protilátky proti tyreoperoxidáze (anti-TPO) a tyreoglobulínu (anti-Tg) dokážu odhaliť autoimunitnú aktivitu skôr, než vznikne zjavná porucha tvorby hormónov.

Ich vyšetrenie má význam najmä pri podozrení na Hashimotovu tyreoiditídu, rodinnej anamnéze alebo nevysvetlených ťažkostiach súvisiacich so štítnou žľazou.

Pozitívne protilátky však samy osebe neznamenajú potrebu liečby.

Orientačné hodnoty: Anti-TPO pod 9 IU/ml a anti-Tg najviac 1 IU/ml podľa niektorých laboratórií. Hranice sa líšia podľa použitej metódy, preto je rozhodujúce referenčné rozmedzie konkrétneho laboratória.

11. Koronárne kalcifikačné skóre alebo CT angiografia

Posledné vyšetrenie nie je krvný test. U vhodne vybraného človeka však dokáže poskytnúť informácie, ktoré z krvi jednoducho nezískame.

Koronárne kalcifikačné skóre (CAC) pomocou CT meria množstvo zvápenatených aterosklerotických plátov v tepnách zásobujúcich srdce.

Nulové skóre býva spojené s nízkym kardiovaskulárnym rizikom, hoci nevylučuje prítomnosť mäkkých, nezvápenatených plátov. Vyššie skóre naopak naznačuje väčšiu záťaž aterosklerózou.

Koronárna CT angiografia (CCTA) dokáže zobraziť aj zúženia tepien a nezvápenatené pláty. Moderné metódy vrátane umelej inteligencie umožňujú podrobnejšie hodnotiť ich charakter.

CAC sa využíva najmä na spresnenie kardiovaskulárneho rizika, zatiaľ čo CCTA má význam predovšetkým pri konkrétnom podozrení na ochorenie koronárnych tepien. Ani jedno nie je automatickým vyšetrením pre každého zdravého človeka.

Myšlienka je však fascinujúca.

Už sa nemusíme vždy spoliehať iba na otázku: „Čo naznačujú moje hodnoty cholesterolu?“

U niektorých ľudí sa dnes môžeme priamo pozrieť na to, čo sa skutočne deje v ich tepnách.

Nesledujte iba jednotlivé čísla. Všímajte si súvislosti.

Jeden laboratórny výsledok je len momentka.

Skutočnú hodnotu získavajú tieto údaje vtedy, keď ich sledujeme v čase a dávame do súvislosti s príznakmi, rodinnou anamnézou, životným štýlom a ďalšími zdravotnými informáciami.

Nie každý potrebuje všetkých jedenásť vyšetrení. Niektoré stačí absolvovať raz za život, iné podľa individuálnych rizík alebo pri podozrení na konkrétny problém.

O to dôležitejšie je vedieť, aké možnosti dnes máme.

Na najbližšiu preventívnu prehliadku si preto prineste tento zoznam a porozprávajte sa so svojím lekárom o tom, ktoré vyšetrenia by boli užitočné práve pre vás. Niektoré si možno budete musieť zabezpečiť ako samoplatca.

Výsledky si odkladajte. Porovnávajte ich. Sledujte, ako sa jednotlivé ukazovatele vyvíjajú.

Zdravie nie je len o tom, či dnešné čísla zapadajú do laboratórnej normy. Dôležité je aj to, čo nám prezrádzajú o budúcnosti.

Čím skôr odhalíme varovné signály, tým väčšiu šancu máme zasiahnuť skôr, než sa z nenápadných zmien stanú vážne zdravotné problémy.

A práve v tom vidím skutočný zmysel prevencie.

Zdroj: drhyman.com, Spracoval: Badatel.net

Súvisiace články

• Dr. Gilbert Welch ostro kritizuje „preventívne“ skríningové testovanie na rakovinu
• 10 vecí, ktoré by ste radšej mali prestať robiť pred návštevou u lekára
• 5 lekárskych vyšetrení, u ktorých platí, že menej je viac
• Štúdia zistila, že cielená terapia vitamínom D3 dramaticky znižuje opakované srdcové infarkty