(Willow Tohi, Natural News) Celé desaťročia sa ľuďom odporúčalo, aby namiesto plnotučného mlieka uprednostňovali nízkotučné alebo odtučnené výrobky. V januári 2026 však prišiel významný obrat.
Nové americké výživové odporúčania na roky 2025 až 2030, zverejnené 7. januára 2026, už počítajú aj s plnotučnými mliečnymi výrobkami ako súčasťou zdravej stravy. Maslo dokonca uvádzajú medzi tukmi vhodnými na varenie. Predchádzajúce odporúčania pritom uprednostňovali nízkotučné a odtučnené mliečne výrobky.
Za touto zmenou stojí čoraz viac vedeckých poznatkov, ktoré spochybňujú desaťročia zaužívaný pohľad na mliečny tuk.
Staré odporúčania vychádzali z predpokladov o škodlivosti nasýtených tukov, ktoré sa začali presadzovať už v 60. rokoch minulého storočia. Priame dôkazy o tom, že nízkotučné mliečne výrobky sú pre srdce zdravšie než plnotučné, však zostávajú prekvapivo obmedzené.
Nové smernice napriek tomu neodporúčajú neobmedzenú konzumáciu mliečneho tuku. Naďalej stanovujú, že nasýtené tuky by mali tvoriť menej než 10 % denného energetického príjmu.
Pri strave obsahujúcej 2 000 kalórií to predstavuje približne 22 gramov denne. Tri šálky plnotučného mlieka pritom obsahujú asi 14 gramov nasýtených tukov.
Porovnanie, ktoré vedcom celé desaťročia chýbalo
Benoît Lamarche, vedecký riaditeľ centra NUTRISS na kanadskej Univerzite Laval, upozorňuje na zásadný problém pôvodných odporúčaní.
Nejde o to, že by nízkotučné mliečne výrobky boli škodlivé. Problém je v tom, že ich údajná výhoda oproti plnotučným výrobkom nebola dostatočne preukázaná priamymi porovnaniami.
Dôvod je najmä praktický. Na spoľahlivé zistenie, či konzumácia plnotučného mlieka zvyšuje riziko infarktu, by vedci potrebovali sledovať tisíce ľudí počas mnohých rokov. Udržať účastníkov na presne kontrolovanej strave je však náročné už niekoľko týždňov.
Aj americký federálny poradný výbor označil dostupné dôkazy za obmedzené. Americká kardiologická asociácia zase konštatovala, že údajov nie je dosť na spoľahlivé závery o rozdieloch v hladinách krvných tukov, krvnom tlaku či úmrtnosti na srdcovo-cievne ochorenia.
Nová štúdia priniesla prekvapivé výsledky
V januári 2026 zverejnili vedci z Torontskej univerzity v odbornom časopise The Journal of Nutrition výsledky 12-týždňovej klinickej štúdie.
Výskum zahŕňal 74 dospelých ľudí s nadváhou, ktorých rozdelili do skupín s odlišným príjmom mliečnych výrobkov a energetickým režimom.
U účastníkov, ktorí denne konzumovali tri porcie plnotučných mliečnych výrobkov, vedci nezaznamenali významný nárast telesnej hmotnosti, množstva telesného tuku ani hladiny cholesterolu v krvi. V porovnaní so skupinou s nižším príjmom mliečnych výrobkov sa tieto ukazovatele významne nezhoršili.
Počas výskumu sa zaznamenalo aj zníženie systolického krvného tlaku. Keďže však tlak klesol aj v skupine s obmedzeným kalorickým príjmom, nemožno tento výsledok jednoznačne pripísať plnotučným mliečnym výrobkom.
Štúdiu financoval Kanadský klaster pre výskum mliečnych výrobkov 3, spoločná iniciatíva vlády a mliekarenského priemyslu, spolu s programom Mitacs Accelerate.
Výsledky sú zaujímavé, no majú svoje hranice. Dvanásť týždňov postačuje na sledovanie krátkodobých zmien hmotnosti, cholesterolu či krvného tlaku, nie však na posúdenie rizika ochorení, ktoré sa vyvíjajú celé desaťročia.
Harvey Anderson, profesor výživy na Torontskej univerzite, ktorý výskum viedol, preto odporúča jednoduchý prístup: jesť pestro a s mierou.
Prečo je dôležitejšia celá potravina než samotný tuk
Jedným z najzaujímavejších poznatkov modernej výživovej vedy je takzvaná potravinová matrica. Tento pojem označuje spôsob, akým sú jednotlivé živiny usporiadané a vzájomne prepojené v potravine.
Inými slovami, rovnaké množstvo tuku nemusí mať na organizmus rovnaký účinok, ak pochádza z rôznych potravín.
Je dobre známe, že nasýtené tuky zvyšujú hladinu LDL cholesterolu, ktorý sa podieľa na tvorbe usadenín v tepnách. Vedci však skúmajú, do akej miery tento účinok ovplyvňuje samotná štruktúra potraviny a prítomnosť ďalších živín.
Výstižným príkladom je porovnanie syra a masla.
Emma Feeneyová z University College Dublin upozorňuje, že randomizované štúdie porovnávajúce syr a maslo s rovnakým obsahom nasýtených tukov opakovane zistili nižšiu hladinu LDL cholesterolu pri konzumácii syra.
Ako je to možné, keď obe potraviny obsahujú mliečny tuk?
Jedným z vysvetlení je vápnik. Ten sa v črevách viaže na časť mastných kyselín a vytvára nerozpustné zlúčeniny, ktoré sa následne vylúčia stolicou. Organizmus tak časť tuku vôbec nevstrebe.
Dôležitú úlohu zrejme zohrávajú aj membrány tukových guľôčok v mlieku. Obsahujú biologicky aktívne látky a v syre sa zachovávajú vo väčšej miere než v masle.
Ukazuje sa tak, že samotný obsah nasýtených tukov nemusí vypovedať celý príbeh o zdravotných účinkoch potraviny.
Desaťpercentná hranica zostáva predmetom diskusie
Zaujímavé je, že nové americké odporúčania síce rehabilitovali plnotučné mliečne výrobky a maslo, ale zároveň zachovali hranicu 10 % denného energetického príjmu z nasýtených tukov.
Podľa Lamarcheho nemá táto konkrétna hranica dostatočne presvedčivé vedecké zdôvodnenie. Označuje ju dokonca za svojvoľne stanovenú.
Otázka, koľko nasýtených tukov je ešte prijateľných, tak zostáva predmetom odbornej diskusie.
Medzinárodný panel odborníkov, ktorý sa stretol v roku 2024 v Amsterdame, dospel k záveru, že konzumácia mlieka, jogurtov a syrov vykazuje v dostupných výskumoch prevažne neutrálnu súvislosť s rizikom srdcovo-cievnych ochorení bez ohľadu na obsah tuku.
To je dôležité zistenie. Neutrálna súvislosť totiž neznamená, že tieto potraviny automaticky chránia pred ochoreniami srdca, ale že dostupné údaje neukazujú jednoznačné zvýšenie rizika.
Súčasné poznatky tak spochybňujú predstavu, že mliečny tuk treba bez rozdielu považovať za škodlivý. Zároveň však nepreukazujú, že je zdravší než iné druhy tukov.
Feeneyová preto upozorňuje, že nové výsledky by si ľudia nemali vysvetľovať ako dôkaz nadradenosti masla nad ostatnými tukmi používanými v kuchyni.
Čo z toho vyplýva pre váš jedálniček?
Nové poznatky naznačujú, že pri výbere mliečnych výrobkov sa netreba riadiť výlučne percentom tuku na obale.
Plnotučné mlieko, prírodný jogurt či syr môžu mať miesto vo vyváženej strave a nie je dôvod automaticky ich považovať za horšiu voľbu než nízkotučné alternatívy.
Zároveň je však dôležité rozlišovať medzi jednotlivými výrobkami. Syr a maslo síce obsahujú podobné druhy tukov, ich účinky na hladinu cholesterolu však nie sú rovnaké. Výsledky výskumu syra preto nemožno jednoducho prenášať na maslo.
Ak máte zvýšenú hladinu LDL cholesterolu alebo vysoké riziko srdcovo-cievnych ochorení, sledujte aj celkový príjem nasýtených tukov a riaďte sa individuálnymi odporúčaniami lekára.
Pri zdravom stravovaní je napokon dôležitejšie celkové zloženie jedálnička než samotná voľba medzi plnotučným a nízkotučným mliekom.
Najväčšou otvorenou otázkou zostáva, či sa priaznivejšie účinky potravinovej matrice prejavia aj počas desaťročí a do akej miery sa týkajú jednotlivých mliečnych výrobkov vrátane masla.
Dlhodobé klinické štúdie síce stále chýbajú, jedno je však čoraz zreteľnejšie: desaťročia zaužívané odporúčania posudzovať mliečne výrobky predovšetkým podľa obsahu tuku si zaslúžia dôkladné prehodnotenie.
Autor: Willow Tohi, Zdroj: naturalnews.com, Spracoval: Badatel.net
Súvisiace články
Odoberajte nové články na email!
Ušetrite čas a prihláste sa na odoberanie nových článkov priamo do vašej emailovej schránky:
Naša garancia: Nikdy Vám nepošleme spam a kedykoľvek sa môžete odhlásiť.
Upozornenie: Tento článok je názorom jeho autora. Zdravotné rady v žiadnom prípade nenahrádzajú konzultáciu ani vyšetrenie lekárom. Príspevky a komentáre pod článkom môžu vyjadrovať postoje, ktoré sa nemusia zhodovať s postojmi redakcie.
Pridajte komentár