(Ava Grace, Natural News) Výskumníci vyvinuli systém umelej inteligencie schopný predpovedať ľudské rozhodnutia s neuveriteľnou presnosťou. Ide o prelomový objav, ktorý stiera hranicu medzi sci-fi a realitou.
Táto umelá inteligencia s názvom Centaur nielenže háda, či používateľ klikne na reklamu, ale predvída, ako sa ľudia budú orientovať v zložitých morálnych dilemách, či sa naučia nové zručnosti alebo dokonca, ako budú strategicky riešiť neznáme situácie.
Dôsledky sú ohromujúce – od revolúcie v marketingu a vzdelávaní až po naliehavé etické otázky týkajúce sa súkromia a slobodnej vôle.
Centaur, podrobne opísaný v štúdii publikovanej 2. júla 2025 v odbornom časopise Nature, bol trénovaný na ohromujúcom súbore údajov – až 60 000 ľudí, ktorí urobili viac ako 10 miliónov rozhodnutí v rámci 160 psychologických experimentov.
Na rozdiel od tradičných modelov, ktoré sa špecializujú na úzke úlohy, ako je predpovedanie obchodovania s akciami alebo hazardných návykov, Centaur funguje ako všeobecný prediktor ľudského správania.
Prekonáva desaťročia staré kognitívne modely, čo naznačuje, že umelá inteligencia by nám čoskoro mohla rozumieť lepšie, ako si rozumieme my sami.
Systém bol vytvorený jemným doladením jazykového modelu Llama 3.1 od spoločnosti Meta Platforms (rovnakej technológie, ktorá stojí za ChatGPT) pomocou techniky, ktorá upravuje iba zlomok jeho programu.
Je pozoruhodné, že strojové učenie na špičkovom procesore trvalo iba päť dní – čo svedčí o akceleračnej sile strojového učenia.
Centaur sa nielenže vyrovnal existujúcim psychologickým modelom, ale ich úplne zničil. V porovnávacích testoch predpovedal ľudské rozhodnutia presnejšie ako 14 špecializovaných kognitívnych a štatistických modelov v 31 z 32 úloh.
Ešte pozoruhodnejšie bolo, že sa prispôsobil novým scenárom, s ktorými sa nikdy predtým nestretol, ako boli napríklad pozmenené verzie hier na pamäť alebo logické hádanky.
Táto prispôsobivosť naznačuje niečo hlboké. Ľudské rozhodovanie, napriek svojej zložitosti, sa zrejme riadi základnými vzormi, ktoré umelá inteligencia dokáže dekódovať.
Ako poznamenal jeden výskumník:
„Ľudská myseľ je „pozoruhodne všeobecná“ – je schopná robiť všedné rozhodnutia (výber raňajkových cereálií) aj monumentálne rozhodnutia (liečba chorôb). Úspech Centaura naznačuje, že naše správanie môže byť predvídateľnejšie, než by sme si radi pripustili.“
Vnútorné procesy Kentaura pripomínajú aktivitu ľudského mozgu
V bizarnom zvrate sa vnútorné procesy Centaura začali podobať aktivite ľudského mozgu bez toho, aby boli na to explicitne trénované.
V porovnaní so skenmi mozgu ľudí vykonávajúcich rovnaké úlohy sa neurálne vzorce umelej inteligencie zhodovali viac, ako sa očakávalo. To naznačuje, že štúdiom ľudských rozhodnutí systém spätne zrekonštruoval aspekty ľudského poznávania.
Niektorí vedci vnímajú Centaur ako nástroj na urýchlenie výskumu. Dokáže simulovať experimenty in silico (počítačovým modelovaním), čím potenciálne nahradí alebo doplní ľudské pokusy v psychológii.
Skeptici však varujú, že model má ďaleko od dokonalosti. Vykazuje problémy s reakčnými časmi, sociálnou dynamikou a medzikultúrnymi rozdielmi. Navyše, jeho tréningové dáta sa výrazne prikláňajú k západnej, vzdelanej populácii.
Vzostup umelej inteligencie predpovedajúcej správanie nie je len vedeckým míľnikom – je to spoločenský bleskozvod. Na jednej strane by takáto technológia mohla personalizovať vzdelávanie, zlepšiť intervencie v oblasti duševného zdravia a optimalizovať pracoviská. Na druhej strane však vyvoláva dystopické obavy.
Mohli by vlády alebo korporácie túto metódu využiť na manipuláciu s rozhodnutiami? Budú poisťovne predpovedať rizikové správanie a podľa toho upravovať výšku poistného? A ak umelá inteligencia pozná ľudstvo lepšie ako poznajú ľudia sami seba, čo sa stane so slobodnou vôľou?
Napriek širokým možnostiam má Centaur podľa výskumníkov stále svoje obmedzenia. Tvorcovia Centauru trvajú na tom, že ich model je open-source (prístupný všetkým), čo umožňuje jeho dôkladnú kontrolu.
História však ukazuje, že aj dobre mienené nástroje sa dajú využiť ako zbraň.
Záver
Zamyslite sa nad tým, ako algoritmy sociálnych médií, pôvodne navrhnuté na prepojenie ľudí, dnes zneužívajú psychologické zraniteľnosti na dosiahnutie zisku. Ak umelá inteligencia dokáže predpovedať ľudské správanie vo veľkom meradle, potenciál zneužitia je obrovský.
Ďalšie podobné články nájdete na stránke Robots.news.
Pozrite si v nasledovné video Jeffereyho Jaxena a Dela Bigtreeho, ako diskutujú o tom, aká inteligentná je v skutočnosti umelá inteligencia:
Autor: Ava Grace, Zdroj: naturalnews.com, Spracoval: badatel.net
Súvisiace články
- Umelá inteligencia od Microsoftu sa zbláznila – dostala depresiu, vyhrážala sa žalobami a chcela ublížiť kritikom
- Nástup digitálnej diktatúry: Šéf Oracle chce umelú inteligenciu kŕmiť DNA všetkých ľudí s cieľom ovládať ich správanie
- Globalisti majú planetárny plán nahradiť človeka umelou inteligenciou. Ľudia sú už zastaraní
- Bill Gates sa chvastá, že umelá inteligencia vykorení zo spoločnosti nezávislé médiá
Odoberajte nové články na email!
Ušetrite čas a prihláste sa na odoberanie nových článkov priamo do vašej emailovej schránky:
Naša garancia: Nikdy Vám nepošleme spam a kedykoľvek sa môžete odhlásiť.
Upozornenie: Tento článok je názorom jeho autora. Zdravotné rady v žiadnom prípade nenahrádzajú konzultáciu ani vyšetrenie lekárom. Príspevky a komentáre pod článkom môžu vyjadrovať postoje, ktoré sa nemusia zhodovať s postojmi redakcie.
Ľudské rozhodnutia bývajú naučené. Máme naučené vzorce správania a z toho vyplývajúce paradigmy. Príklad nájdeme v šachu. Začiatočníci sa učia od úspešných šachistov. Kritériom nie je správnosť rozhodnutia, ale miera úspechu. Ale čo ak sa všetci úspešní šachisti vo svojich rozhodnutiach mýlia? Poznanie šachu sa neposúva dopredu, ale točí sa v kruhu. Ak by sa našiel začiatočník, ktorý by to zobral od podlahy, a snažil by sa nájsť algoritmus dokonalých rozhodnutí, bol by neúspešný až do chvíle, kým by ten algoritmus nedotiahol do dokonalosti. Potom by bol neporaziteľný. Kto sa na to podujme? Všetci sa ženú za úspechom, a tým sú predvídateľní. A to v každej oblasti, nie len v šachu.
Definuj úspech a všetci – aké OB-RAZ-y vidíš?
Úspech je víťazstvo v súťaži nedokonalých. Majstej kung-fu sa nikdy nezúčastní súťaže.
Všetci je označenie davových ľudí. Nemajú individualizovanú osobnosť.
“ aké OB-RAZ-y vidíš?“ – DETTO – aké obrazy vidíš pod pojmom /tvoja/ SLOBODA?
Fandím vidím myšlenkovým pochodům, ale příště si raději vyberte nějaký příklad z oblasti, o které něco víte. Šachy to zjevně nejsou.
Protože: 1) Představa, že nekdo prijde s nějakou přelomovou geniální „strategií“ a bude všechny ostatní porážet jako kuželky je opravdu mimo.
2) Dnes již existuje vice šachových programů, založených na AI, a jsou o hidně silnější než lidé, ale není to žádnou novou „geniální“ strategií, pouze holt nedělají tolik chyb a „vidí“ dále než běžný člověk. Tim neříkám, že neprinesly ve strategii šachu vubec nic nového. Třeba program AlphaZero překvapil zvýšenou odvahou obětovat napr. pěšce za dlouhodobou poziční kompenzaci, Ale to samozrejme umí i lidé, akorát tuto možnost nevyužívají tak často.
Takže žádná revoluce v šachu opravdu, ale opravdu nebude.
Z môjho pohľadu je šach matematický problém NP exp. Nikto nepozná algoritmus pre riešenie problémov NP v polynomiálnom čase. To však neznamená, že takéto riešenie neexistuje. Je to výzva hľadať ho. Aj umelá inteligencia sa len učí z úspešných šachových partií. Na rozdiel od človeka nekokáže hľadať algoritmus. Dokáže iba hľadať herné riešenia, ale nepresiahne to, na čo bola naprogramovaná.
Tady v městečku chrudim těžce debilních hrůzných zrůdných sociopatů na povel úžerů neříkám že nepředpoví ale idioti s talismanem z galérky podvodů bytových zlodějů prostě umí s talismanem = hypnózou zdebilizovaných a ty choutky zmrdů jde předvídat – všechno poserou disenterií Nikdo sociopaty neřeší jako vládu záhub kalergi bilderberg. Agrese pominutých krypláků s mimoni a obětmi ubožáků to má na zájem hrůz zrůd nestvůr, tleskám šikani a sadisti zdebiliriátu záhub. 🙂