(Ava Grace, Natural News) Výskumníci vyvinuli systém umelej inteligencie schopný predpovedať ľudské rozhodnutia s neuveriteľnou presnosťou. Ide o prelomový objav, ktorý stiera hranicu medzi sci-fi a realitou.
Táto umelá inteligencia s názvom Centaur nielenže háda, či používateľ klikne na reklamu, ale predvída, ako sa ľudia budú orientovať v zložitých morálnych dilemách, či sa naučia nové zručnosti alebo dokonca, ako budú strategicky riešiť neznáme situácie.
Dôsledky sú ohromujúce – od revolúcie v marketingu a vzdelávaní až po naliehavé etické otázky týkajúce sa súkromia a slobodnej vôle.
Centaur, podrobne opísaný v štúdii publikovanej 2. júla 2025 v odbornom časopise Nature, bol trénovaný na ohromujúcom súbore údajov – až 60 000 ľudí, ktorí urobili viac ako 10 miliónov rozhodnutí v rámci 160 psychologických experimentov.
Na rozdiel od tradičných modelov, ktoré sa špecializujú na úzke úlohy, ako je predpovedanie obchodovania s akciami alebo hazardných návykov, Centaur funguje ako všeobecný prediktor ľudského správania.
Prekonáva desaťročia staré kognitívne modely, čo naznačuje, že umelá inteligencia by nám čoskoro mohla rozumieť lepšie, ako si rozumieme my sami.
Systém bol vytvorený jemným doladením jazykového modelu Llama 3.1 od spoločnosti Meta Platforms (rovnakej technológie, ktorá stojí za ChatGPT) pomocou techniky, ktorá upravuje iba zlomok jeho programu.
Je pozoruhodné, že strojové učenie na špičkovom procesore trvalo iba päť dní – čo svedčí o akceleračnej sile strojového učenia.
Centaur sa nielenže vyrovnal existujúcim psychologickým modelom, ale ich úplne zničil. V porovnávacích testoch predpovedal ľudské rozhodnutia presnejšie ako 14 špecializovaných kognitívnych a štatistických modelov v 31 z 32 úloh.
Ešte pozoruhodnejšie bolo, že sa prispôsobil novým scenárom, s ktorými sa nikdy predtým nestretol, ako boli napríklad pozmenené verzie hier na pamäť alebo logické hádanky.
Táto prispôsobivosť naznačuje niečo hlboké. Ľudské rozhodovanie, napriek svojej zložitosti, sa zrejme riadi základnými vzormi, ktoré umelá inteligencia dokáže dekódovať.
Ako poznamenal jeden výskumník:
„Ľudská myseľ je „pozoruhodne všeobecná“ – je schopná robiť všedné rozhodnutia (výber raňajkových cereálií) aj monumentálne rozhodnutia (liečba chorôb). Úspech Centaura naznačuje, že naše správanie môže byť predvídateľnejšie, než by sme si radi pripustili.“
Vnútorné procesy Kentaura pripomínajú aktivitu ľudského mozgu
V bizarnom zvrate sa vnútorné procesy Centaura začali podobať aktivite ľudského mozgu bez toho, aby boli na to explicitne trénované.
V porovnaní so skenmi mozgu ľudí vykonávajúcich rovnaké úlohy sa neurálne vzorce umelej inteligencie zhodovali viac, ako sa očakávalo. To naznačuje, že štúdiom ľudských rozhodnutí systém spätne zrekonštruoval aspekty ľudského poznávania.
Niektorí vedci vnímajú Centaur ako nástroj na urýchlenie výskumu. Dokáže simulovať experimenty in silico (počítačovým modelovaním), čím potenciálne nahradí alebo doplní ľudské pokusy v psychológii.
Skeptici však varujú, že model má ďaleko od dokonalosti. Vykazuje problémy s reakčnými časmi, sociálnou dynamikou a medzikultúrnymi rozdielmi. Navyše, jeho tréningové dáta sa výrazne prikláňajú k západnej, vzdelanej populácii.
Vzostup umelej inteligencie predpovedajúcej správanie nie je len vedeckým míľnikom – je to spoločenský bleskozvod. Na jednej strane by takáto technológia mohla personalizovať vzdelávanie, zlepšiť intervencie v oblasti duševného zdravia a optimalizovať pracoviská. Na druhej strane však vyvoláva dystopické obavy.
Mohli by vlády alebo korporácie túto metódu využiť na manipuláciu s rozhodnutiami? Budú poisťovne predpovedať rizikové správanie a podľa toho upravovať výšku poistného? A ak umelá inteligencia pozná ľudstvo lepšie ako poznajú ľudia sami seba, čo sa stane so slobodnou vôľou?
Napriek širokým možnostiam má Centaur podľa výskumníkov stále svoje obmedzenia. Tvorcovia Centauru trvajú na tom, že ich model je open-source (prístupný všetkým), čo umožňuje jeho dôkladnú kontrolu.
História však ukazuje, že aj dobre mienené nástroje sa dajú využiť ako zbraň.
Záver
Zamyslite sa nad tým, ako algoritmy sociálnych médií, pôvodne navrhnuté na prepojenie ľudí, dnes zneužívajú psychologické zraniteľnosti na dosiahnutie zisku. Ak umelá inteligencia dokáže predpovedať ľudské správanie vo veľkom meradle, potenciál zneužitia je obrovský.
Ďalšie podobné články nájdete na stránke Robots.news.
Pozrite si v nasledovné video Jeffereyho Jaxena a Dela Bigtreeho, ako diskutujú o tom, aká inteligentná je v skutočnosti umelá inteligencia:
Autor: Ava Grace, Zdroj: naturalnews.com, Spracoval: badatel.net
Súvisiace články
- Nástup digitálnej diktatúry: Šéf Oracle chce umelú inteligenciu kŕmiť DNA všetkých ľudí s cieľom ovládať ich správanie
- Umelá inteligencia od Microsoftu sa zbláznila – dostala depresiu, vyhrážala sa žalobami a chcela ublížiť kritikom
- Odhalená agenda depopulácie: Po prevzatí kontroly umelou inteligenciou sa neplánuje rekvalifikácia pracovníkov
- Čína vyvíja prvého robota na svete schopného vynosiť a porodiť dieťa
Odoberajte nové články na email!
Ušetrite čas a prihláste sa na odoberanie nových článkov priamo do vašej emailovej schránky:
Naša garancia: Nikdy Vám nepošleme spam a kedykoľvek sa môžete odhlásiť.
Upozornenie: Tento článok je názorom jeho autora. Zdravotné rady v žiadnom prípade nenahrádzajú konzultáciu ani vyšetrenie lekárom. Príspevky a komentáre pod článkom môžu vyjadrovať postoje, ktoré sa nemusia zhodovať s postojmi redakcie.
Ľudské rozhodnutia bývajú naučené. Máme naučené vzorce správania a z toho vyplývajúce paradigmy. Príklad nájdeme v šachu. Začiatočníci sa učia od úspešných šachistov. Kritériom nie je správnosť rozhodnutia, ale miera úspechu. Ale čo ak sa všetci úspešní šachisti vo svojich rozhodnutiach mýlia? Poznanie šachu sa neposúva dopredu, ale točí sa v kruhu. Ak by sa našiel začiatočník, ktorý by to zobral od podlahy, a snažil by sa nájsť algoritmus dokonalých rozhodnutí, bol by neúspešný až do chvíle, kým by ten algoritmus nedotiahol do dokonalosti. Potom by bol neporaziteľný. Kto sa na to podujme? Všetci sa ženú za úspechom, a tým sú predvídateľní. A to v každej oblasti, nie len v šachu.
Definuj úspech a všetci – aké OB-RAZ-y vidíš?
Úspech je víťazstvo v súťaži nedokonalých. Majstej kung-fu sa nikdy nezúčastní súťaže.
Všetci je označenie davových ľudí. Nemajú individualizovanú osobnosť.
Takže úspech je len a len falošným úspechom – len akási fikcia (fatamorgána) úspechu a všetci sú len určitá vymedzená – či skôr obmedzená – skupina.
Úspešný je v podstate „každý“, kto pochopí a prijme kým naozaj je, aká je jeho úloha na „zemi“ a kde je jeho skutočný DOMOV.
“ aké OB-RAZ-y vidíš?“ – DETTO – aké obrazy vidíš pod pojmom /tvoja/ SLOBODA?
Sloboda nie je nič hmotné. K slobode má prístup človek len a len vo svojom vnútri – sloboda je o rozhodnutiach a ich prijatiach, či odmietaní; sloboda je o videní nástrah, sietí, hrádzí, okov a ich odmietaní, alebo prijatí za svoje (náboženstvá, sekty,strany, …, nenávisť, zloba, závisť, honba za niečím, ..); sloboda je o vnútornom hľadaní, sloboda je o pochopení, nájdení a prijatí samého seba a všetkého okolo seba takého, aké to je – a prijatí, alebo odmietaní; …
Slobodným človekom môže byť aj človek uväznený a zaťažený ťažkými hmotnými okovami.
Slobodným môžeš byť, ak prijmeš svoje vlastné rozhodnutia a nebudeš hľadať vinníkov mimo seba v prípade chybných rozhodnutí.
O skutočnej slobode možno popísať veľmi veľa – každý rozhoduje o svojej slobode.
Vystihnuté bezvadne, iba tu niečo chýba čo tomu dáva korunu _ holistický prístup : )
Fandím vidím myšlenkovým pochodům, ale příště si raději vyberte nějaký příklad z oblasti, o které něco víte. Šachy to zjevně nejsou.
Protože: 1) Představa, že nekdo prijde s nějakou přelomovou geniální „strategií“ a bude všechny ostatní porážet jako kuželky je opravdu mimo.
2) Dnes již existuje vice šachových programů, založených na AI, a jsou o hidně silnější než lidé, ale není to žádnou novou „geniální“ strategií, pouze holt nedělají tolik chyb a „vidí“ dále než běžný člověk. Tim neříkám, že neprinesly ve strategii šachu vubec nic nového. Třeba program AlphaZero překvapil zvýšenou odvahou obětovat napr. pěšce za dlouhodobou poziční kompenzaci, Ale to samozrejme umí i lidé, akorát tuto možnost nevyužívají tak často.
Takže žádná revoluce v šachu opravdu, ale opravdu nebude.
Z môjho pohľadu je šach matematický problém NP exp. Nikto nepozná algoritmus pre riešenie problémov NP v polynomiálnom čase. To však neznamená, že takéto riešenie neexistuje. Je to výzva hľadať ho. Aj umelá inteligencia sa len učí z úspešných šachových partií. Na rozdiel od človeka nekokáže hľadať algoritmus. Dokáže iba hľadať herné riešenia, ale nepresiahne to, na čo bola naprogramovaná.
Tady v městečku chrudim těžce debilních hrůzných zrůdných sociopatů na povel úžerů neříkám že nepředpoví ale idioti s talismanem z galérky podvodů bytových zlodějů prostě umí s talismanem = hypnózou zdebilizovaných a ty choutky zmrdů jde předvídat – všechno poserou disenterií Nikdo sociopaty neřeší jako vládu záhub kalergi bilderberg. Agrese pominutých krypláků s mimoni a obětmi ubožáků to má na zájem hrůz zrůd nestvůr, tleskám šikani a sadisti zdebiliriátu záhub. 🙂
A.I. (bez I.) dokáže predvídať iba rozhodnutia biorobotov, či si (s nadsázkou) kúpia vo Wallmarte položku A, alebo B. Ale obrazne povedané človek ktorý vo Wallmarte nenakupuje je preňho mimo rozsah. A vždy bude.
K téme: AI
O 40 rokov skôr, ako bol v r. 1949 (pozn.: plán vydania bol v r. 1948 – ako chronologický protipól názvu dystopického románu Georga Orwela -“1984“, žiaľ – nestihlo sa..), ALE – ešte v roku 1909 (sic!) bola vydaná vizionárska novela od:
E.M. Forster – „Stroj sa zastaví“ (The Machine Stops).
Fascinujúce je to, že sa jedná o vedecko-fantastické dielo, ktoré bolo napísané a publikované dávno predtým, ako sa táto „inteligentná“ technológia stala pre ľudí každodennou realitou. Spoločnosť sa dostáva do bodu, kde je Stroj uctievaný ako božstvo.
P.S: Príbeh sa odohráva v budúcnosti, v spoločnosti, kde ľudia už nedokázali na povrchu Zeme dýchať, čím stratili takmer celkovú schopnosť žiť pod „nebeskou klenbou“.
Takže žijú izolovane v podzemných celách a komunikujú výhradne prostredníctvom technológie. Celý ich život riadi Stroj – všezahŕňajúci „inteligentný“ obrovský komplexný systém, ktorý zabezpečuje všetky ľudské potreby, akým je: jedlo, hygienu, vzdelanie, zábavu, duchovné uspokojenie, spôsob rozhodovania, myslenia, vnímania..
Ľudia sa na ňom stávajú stále viac závislejší, pričom menej a menej rozumejú tomu, ako STROJ – pracuje.
Fyzický kontakt s členmi rodiny a ostatnými ľuďmi, je prakticky neexistujúci a cestovanie sa považuje za neprípustné a nebezpečné.
„Nevidíte, čo nevidíte!“.. že to my umierame a že tu dole je skutočne nažive iba Stroj? Stvorili Machinu, aby plnila našu vôľu, ale pritom nás okradla už o priestorový a hmatový cit, zahmlila už všetky medziľudské vzťahy, ochromila nám fyzické telo i vôľu.
Zvyk vzájomného dotyku, objatia sa, podania si ruky, zdieľania vlastných zážitkov a skúseností, ako i pocitu závislosti človeka od človeka zastaral, pretože už nebol potrebný. A naviac – je vykreslený ako niečo neslušné a barbarské.
Väčšinu času ľudia trávia prostredníctvom Stroja – zdieľaním „nápadov“ medzi ľuďmi. „Nápadom“ sa označujú kúsky náhodných informácií o rôznych témach opakovaných od virtuálneho človeka k človeku a to bez väčšej mentálnej i duchovnej hĺbky. Tzv. moderný ekvivalent vedomostí.
Naučili sa uctievať Stroj ako niečo všemocné. Ale keď systém začne postupne zlyhávať, postavy budú musieť čeliť tomu, že odpovede na ich Existenciu ležia niekde úplne inde.
Záver:
Ako Machina začína v novele rokmi „technicko-inteligenčne“ zlyhávať, Spoločnosť sa ocitá paradoxne v chaose, pretože ľudia stratili schopnosť samostatne – bez systémového STROJA – fyzicky žiť, racionálne myslieť, fungovať, prosto – sú totálne bezmocní, vzhľadom k úplnej anamnéze – vnímať a prijímať Realitu mimo „Systém-Stroj“ (SS)..
Tak len toľko – na margo obsahu – „sci-fi/nesci-fi“ -novele – tak vysoko signifikantným s dobou 21. st. 😬😬
„Spoločnosť sa dostáva do bodu, kde je Stroj uctievaný ako božstvo.“
Nie, nie. Úplne zle. Sadli ste na lep.
Ten stroj je len formou. Tak ako telegraf, rádio, televízia, Internet a iné. Hmotné nástroje tzv. „vedy“. Cieľ: Opakovateľnosť (pokusu).
Ale ten stroj, Mária, ktorý je len formou, nesie v sebe i zabudovaný riadený obsah..
P.S: Skúste dnes poradiť mladým a ešte mladším ľuďom, že ten „stroj“, v tomto prípade – mobil, na ktorom sú závislí 24/7 – či sa dokážu od neho na 48 hodín odlepiť..
Nie – nedokážu! (pozn. sa už bez tohto ICH „božstva“ – ani poriadne vys*ať..) Taká už je dnešná realita, žiaľ ! 🤔🤔
Dobrý príklad. Ani ten ktorý uvediem ja a zdá sa byť k tejto téme banálny , nie je od veci: bankový úradník, či pokladník už nevedia pri transakcií cash vydať peniaze bez výpočtu na notebooku. Podľa mňa je táto chorá doba “ debilizácie“ predovšetkým mladých plánovaná, cielená, účelová. Otázkou času kedy bude nasledovať smutný ale nezvratný koniec. ( alebo začiatok?)