Fontána večnej mladosti? Zlúčenina v kakau je spájaná s mladším biologickým vekom buniek

(Willow Tohi, Natural News) Nový výskum naznačuje, že skromná zložka tmavej čokolády môže súvisieť s pomalším tempom biologického starnutia.

Štúdia vedená vedcami z univerzity King’s College London, publikovaná v odbornom časopise Aging dňa 10. decembra 2025, analyzovala údaje od viac ako 1 600 dospelých Európanov a zistila, že jedinci s vyššími hladinami teobromínu v krvi vykazovali DNA markery naznačujúce nižší biologický vek.

Tento observačný výskum pridáva novú vrstvu poznatkov k prebiehajúcemu skúmaniu toho, ako každodenné potraviny, dlho oslavované v tradičných kultúrach, môžu ovplyvniť naše dlhodobé zdravie na najzákladnejšej úrovni.

Dekódovanie vnútorných biologických hodín

Snaha o pochopenie starnutia sa posunula ďaleko za hranice počítania narodenín.

Vedci teraz merajú biologický vek skúmaním epigenetických markerov, čo sú chemickýé značky na molekulách DNA, ktoré sa predvídateľne menia s tým, ako sa telo opotrebováva.

V tomto výskume slúžili ako meradlá dva takéto ukazovatele – hodiny „GrimAge“ predpovedajúce úmrtnosť a odhad dĺžky telomér (DNAmTL).

Výskumníci analyzovali vzorky krvi od 509 účastníkov britského registra TwinsUK a 1 160 účastníkov nemeckej štúdie KORA a porovnávali tieto epigenetické signály starnutia s hladinami cirkulujúcich metabolitov zo stravy.

Výsledky odhalili konzistentný vzorec: vyššie koncentrácie teobromínu boli spojené s nižším zrýchlením GrimAge a dlhšou odhadovanou dĺžkou telomér. V podstate jedinci s väčším množstvom tejto kakaovej zlúčeniny vo svojom tele mali tendenciu mať bunky, ktoré sa zdali byť biologicky mladšie ako ich chronologický vek.

Je pozoruhodné, že táto súvislosť pretrvávala aj po tom, čo výskumníci štatisticky zohľadnili kofeín a niekoľko ďalších príbuzných zlúčenín, čo poukazuje na potenciálne jedinečnú úlohu teobromínu.

Látka, ktorá sa vynára z tieňa

Teobromín je horký alkaloid, ktorý dodáva tmavej čokoláde jej charakteristickú chuť. Historicky sa nachádzal vo vedeckom tieni svojho slávnejšieho bratranca kofeínu a oslavovaných kakaových polyfenolov, ktoré sú známe svojimi antioxidačnými vlastnosťami.

Zatiaľ čo predchádzajúce laboratórne štúdie na červoch a myšiach naznačovali potenciálne prínosy teobromínu pre dĺžku života a zlepšené kardiovaskulárne parametre, rozsiahle údaje o ľuďoch boli zriedkavé.

„Táto štúdia identifikuje ďalší molekulárny mechanizmus, prostredníctvom ktorého môžu prirodzene sa vyskytujúce zlúčeniny v kakau podporovať zdravie,“ uviedol vo vyhlásení Dr. Ricardo Costeira, postdoktorandský výskumný pracovník na King’s College London a spoluautor štúdie.

Výskum, ako vysvetlila vedúca autorka, profesorka Jordana Bellová, pomáha „pochopiť, ako môžu každodenné potraviny obsahovať kľúče k zdravšiemu a dlhšiemu životu“.

Zistenia štúdie naznačujú, že zdravotný naratív kakaa je zrejme zložitejší ako samotné polyfenoly. To nás nabáda k bližšiemu pohľadu na túto kedysi prehliadanú molekulu.

Kontext a opatrnosť v skratke

Nové zistenia prichádzajú uprostred desaťročí trvajúceho skúmania zdravotného potenciálu kakaa. Historický kontext je dôležitý: po stáročia bolo kakao v mnohých pôvodných kultúrach uctievané ako posvätné jedlo.

Moderná veda odvtedy katalogizovala jeho potenciálne prínosy. Štúdie uvedené v databáze vedomostí ukazujú, že flavonoidy v kakau môžu zlepšiť endotelové funkcie krvných ciev a že konzumácia čokolády je spojená s nižšími kardiovaskulárnymi rizikovými faktormi.

Systematické prehľady zvážili kolektívne dôkazy o vplyve flavan-3-olov na zdravie srdca.

Táto najnovšia štúdia je však pevne observačná. Identifikuje presvedčivú súvislosť, ale nemôže dokázať, že konzumácia teobromínu, respektíve jedenie horkej čokolády, spomaľuje starnutie.

Ako poznamenal hlavný autor Dr. Ramy Saad, ďalšími kritickými otázkami sú:

Čo sa skrýva za touto súvislosťou?
Ako môžeme ďalej skúmať interakcie medzi metabolitmi v strave a naším epigenómom?

Nekontrolované faktory, ako sú celková strava, cvičenie alebo genetika, by mohli ovplyvniť konzumáciu čokolády aj markery starnutia. Okrem toho, horká čokoláda obsahuje cukor a nasýtené tuky, ktoré v nadmernom množstve pôsobia proti akýmkoľvek potenciálnym prínosom.

Kľúčové úvahy pred vyvodením záverov sú:

1. Štúdia merala teobromín v krvi v jednom bode, nie na základe dlhodobých stravovacích návykov.

2. Nedokáže určiť optimálny zdroj alebo množstvo teobromínu.

3. Na stanovenie príčiny a následku sú potrebné kontrolované klinické štúdie, v ktorých sa príjem teobromínu starostlivo meria.

Cesta od korelácie k kauzalite

Výskumný tím, ktorého súčasťou sú aj odborníci na výživu, ako napríklad profesorka Ana Rodriguez-Mateosová, sa teraz zameriava na rozlúštenie mechanizmov účinku. Hlavným cieľom je zistiť, či teobromín pôsobí nezávisle alebo synergicky s inými zlúčeninami kakaa.

Budúce intervenčné štúdie budú kľúčové pre zistenie, či priame zvýšenie príjmu teobromínu, či už prostredníctvom stravy alebo doplnkov, môže spoľahlivo ovplyvniť epigenetické hodiny starnutia a v konečnom dôsledku aj dĺžku života.

Táto práca je príkladom rastúceho trendu vo vede o výžive: ísť za hranice všeobecných odporúčaní týkajúcich sa potravín a pochopiť špecifické bioaktívne zlúčeniny, ktoré majú vplyv na zdravie.

Kombináciou rozsiahlej populačnej genetiky s podrobným metabolickým profilovaním sa vedci snažia vytvoriť presnú mapu toho, aké interakcie má strava s našou biológiou počas celého života.

Vzrušujúci príbeh sa ďalej odvíja

Hoci je titulok lákavý, celý príbeh o kakau a starnutí sa stále ešte len píše. Tento výskum poskytuje sofistikovaný epidemiologický dôkaz a menuje teobromín ako nového kandidáta pri hľadaní diétnych faktorov, ktoré ovplyvňujú našu biologickú odolnosť.

Zdôrazňuje, že potraviny, ktoré konzumujeme, sú zložité chemické zmesi, nie sólové akty.

Pre tých, ktorí sa zaujímajú o vedu o zdravom starnutí, štúdia vyzdvihuje hodnotu stravy bohatej na rastlinné zlúčeniny a zároveň ponúka jasnú pripomienku, že žiadna potravina nie je zázračným riešením.

Sľub nespočíva v neobmedzenej konzumácii čokolády, ale v neustálom odhaľovaní toho, aké interakcie majú jej starodávne zložky s našimi modernými bunkami.

Autor: Willow Tohi, Zdroj: naturalnews.com, Spracoval: Badatel.net

Súvisiace články

Odoberajte nové články na email!

Ušetrite čas a prihláste sa na odoberanie nových článkov priamo do vašej emailovej schránky:

Naša garancia: Nikdy Vám nepošleme spam a kedykoľvek sa môžete odhlásiť.

Upozornenie: Tento článok je názorom jeho autora. Zdravotné rady v žiadnom prípade nenahrádzajú konzultáciu ani vyšetrenie lekárom. Príspevky a komentáre pod článkom môžu vyjadrovať postoje, ktoré sa nemusia zhodovať s postojmi redakcie.