Profesionálni poskytovatelia zdravotnej starostlivosti, ako sú zdravotné sestry a lekári, sú školení pre prácu s členmi rodiny pri ťažkých zdravotných rozhodnutiach a pre chápanie toho, čo sa pri posteli deje.
Toto školenie však niekedy nestačí. Poľahčujúce okolnosti, silné presvedčenia a drobné nedorozumenia môžu viesť k hrozným následkom.
Nesprávne diagnostikovaná „mozgová smrť“
Jedného Texasana, otca pacienta s mozgovou mŕtvicou, priviedlo na hranicu šialenstva oznámenie, že jeho syn je mozgovo mŕtvy.
Šokovaný diagnózou a presvedčený, že jeho syn stále žije, rozbehol na jeho záchranu plán využívajúci nesmierne nebezpečné metódy. Muž sa nakoniec rozhodol tri hodiny so zbraňou blokovať nemocničný personál.
Našťastie sa mu podarilo dokázať, že jeho syn nie je mozgovo mŕtvy a nikomu sa nič nestalo.
Tento incident však nepochybne spôsobil značnú traumu nemocničnému personálu a milujúcemu otcovi vyniesol obvinenia z trestných činov.
Smrteľná diagnóza
Iba 27-ročnému Georgeovi Pickeringovi III. diagnostikovali v houstonskom Tomballovom Regionálnom zdravotnom centre mozgovú smrť.
Pred touto udalosťou dostal záchvat a silnú mŕtvicu, ktorá ho pripútala na lôžko.
Jeho matka a brat sa s touto správou zmierili a lekárskemu tímu dali súhlas na vykonanie „odpojenia od prístrojov“, pri ktorom sa pomaly odpája podpora životných funkcií.
Mladého Pickeringa tiež automaticky pridali na zoznam darcov orgánov.
Zistenia tímu spochybňoval len jeden člen rodiny, otec George Pickering II. Pre KPRC News povedal: „Postupovali príliš rýchlo. Nemocnica, sestry, lekári.“
Zúfalé opatrenia
Keď zostávali volania pána Pickeringa o opätovné posúdenie zdravotného stavu jeho syna nevyslyšané, rozhodol sa, že musí niečo urobiť.
„Vedel som,“ povedal, „že keby som tej noci mal tri či štyri hodiny, zistil by som, či je George naozaj mozgovo mŕtvy.“
A tak Pickering starší vošiel do nemocnice so zbraňou a tri hodiny blokoval personál a políciu. Počas blokády bol pán Pickering agresívny, vyhrážal sa personálu a šíril strach v lekárskom tíme.
Napriek tomu však Pickering starší tiež zistil, že syn reaguje na jeho hlas. Počas blokády totiž viackrát poslúchol jeho príkaz, aby mu stlačil ruku.
Svojho presvedčenia, že jeho syn nie je pripravený zomrieť, sa držal aj vtedy, keď nemocničnú izbu Pickeringa mladšieho obkľúčili členovia zásahovej skupiny SWAT (americkí kukláči).
Otcovi Pickeringovi, našťastie dokázal bez akýchkoľvek zranení odobrať zbraň jeho druhý syn a otec sa pokojne vzdal úradom.
Po zatknutí bol Pickering starší obvinený z dvoch prípadov priťažujúceho vyhrážania sa smrtiacou zbraňou.
Lekársky tím konajúci si svoju profesionálnu povinnosť tiež znovu posúdil stav mladšieho Pickeringa, v dôsledku čoho ho neodpojili od prístrojov a dostal druhú šancu žiť.
Ani nie týždeň po blokáde šiel otec do väzenia a syn sa prebral a začal sa zotavovať. V krátkom časovom slede zaznamenali životy týchto dvoch mužov veľmi odlišný zvrat.
Život po väzení
V decembri 2015 Pickeringa staršieho oficiálne prepustili z väzenia a znovu sa stretol so svojím uzdravujúcim sa synom. Jeho obvinenia z neznámych dôvodov zmiernili, takže bol schopný dosiahnuť skoré prepustenie.
Pri úvahách nad blokádou sa otec aj syn vyjadrili, že na tom napätom a desivom dni by nič nezmenili.
Pickering mladší povedal: „Došlo k porušeniu zákona, ale stalo sa tak z úplne správnych dôvodov. Len vďaka tomu som tu. Bola to láska. Bola to láska.“
Pohľad zdravotnej sestry
Ako zdravotná sestra z Jednotky intenzívnej starostlivosti viem, že v prežití a zotavení kriticky chorých pacientov zohrávajú úlohu mnohé komplikované faktory.
Stav veľmi chorého pacienta sa môže v okamihu zmeniť – k horšiemu alebo lepšiemu. Táto skúsenosť môže byť pre členov rodiny nesmierne zdrvujúca, môže im pripadať ako nekončiaca horská dráha emócií.
Podľa môjho osobného názoru však nemá násilie v nemocničnom prostredí žiadne miesto. Prinesenie zbrane oberá nemocnice o bezpečie a vystavuje riziku priveľké množstvo nevinných ľudí.
V každej nemocnici je neustále veľa chorých pacientov a našich blízkych, ktorí sa aktívne liečia a zotavujú. Zaslúžia si, aby sa pri nich niekto oháňal zbraňou? Ja verím, že nie.
Keď nabudúce nebudete súhlasiť s akýmkoľvek plánom lekárskeho tímu na starostlivosť o vás či vášho blízkeho, použite najprv slová.
Keď máte pocit, že sú vaše obavy pri nemocničnom lôžku nevyslyšané, pohovorte si s vedením nemocnice, napríklad s riaditeľom alebo zástupcom pre starostlivosť o pacientov.
Komunikujte osobne alebo prostredníctvom písomnej korešpondencie, aby ste vyjadrili všetky svoje obavy, najlepšie s využitím odborného a úctivého jazyka (ak si nie ste istí, dajte to niekomu upraviť!).
Ak tieto metódy zlyhajú, požiadajte o pomoc právnika. Lekárske zákony sú komplikované a stále sa menia, preto vám pri rozhodovaní o najlepšom ďalšom postupe môže pomôcť rada odborníka.
Ako to funguje na Slovensku
Na Slovensku môžu lekári po vyhlásení „mozgovej smrti“ pacienta odpojiť od prístrojov a odobrať mu orgány. Máme tu totiž zavedený inštitút takzvaného „automatického predpokladaného súhlasu“.
Lekári síce tvrdia, že na darcovstvo orgánov vždy pýtajú súhlas najbližších, no z právneho hľadiska takýto súhlas nepotrebujú. Ak by chceli, môžu v odobratí orgánov pokračovať aj bez neho a sú nepostihnuteľní.
Navyše, ak rodina nie je nablízku, môžu využiť situáciu a orgány odobrať hneď – napríklad, ak je človek po nehode či úraze a rodina sa do nemocnice nestihla ešte dostaviť.
Okrem toho, aj samotný koncept „mozgovej smrti“ je vysoko sporný – či už ide o nesprávnu diagnózu alebo jej samotnú podstatu. Podrobnejšie sme sa tomu venovali v našich predošlých článkoch.
Ak sa chcete vyhnúť riziku, aby sa vám alebo vašim blízkym prihodila podobná vec ako otcovi a synovi v tomto článku, potom musíte ešte za života podpísať vyhlásenie, že nesúhlasíte s tým, aby vám boli po „mozgovej smrti“ odobraté orgány.
Tlačivo si môžete stiahnuť TU.
Následne po vyplnení tlačiva je potrebné váš podpis overiť u notára (tlačivo sa podpisuje pred notárom) a takto podpísané a overené ho potom zaslať na adresu:
Národná transplantačná organizácia
Limbová 14
833 03 Bratislava
Za deti tlačivo vypĺňa rodič, respektíve zákonný zástupca.
Po dosiahnutí veku 18 rokov toto vyhlásenie u detí stráca účinnosť. Ak chcú, aby nesúhlas s odoberaním ich orgánov platil aj naďalej, dospelé deti ho musia vyplniť a poslať znova.
Zdroj: healthy-holistic-living.com, Spracoval: Badatel.net
Súvisiace články
- Uznávaný neurológ prehovoril: Medicínska mafia podvodne odoberá orgány kvôli zisku
- Dr. Byrne: Mozgová smrť neexistuje, transplantácie orgánov sú vražda
- Nórska akademička navrhuje používať telá „mozgovo mŕtvych“ žien na vynosenie detí
- Štúdia odhalila, že orgány vyrezávajú z tiel darcov, keď sú ešte bdelí
Odoberajte nové články na email!
Ušetrite čas a prihláste sa na odoberanie nových článkov priamo do vašej emailovej schránky:
Naša garancia: Nikdy Vám nepošleme spam a kedykoľvek sa môžete odhlásiť.
Upozornenie: Tento článok je názorom jeho autora. Zdravotné rady v žiadnom prípade nenahrádzajú konzultáciu ani vyšetrenie lekárom. Príspevky a komentáre pod článkom môžu vyjadrovať postoje, ktoré sa nemusia zhodovať s postojmi redakcie.
Automatické odoberanie orgánov je úmyselná vražda,avšak v tejto takzvanej demokracii lekári sú nepostihnutelný a dokonca chránený,nech urobia akýkolvek lekársky zločin.Preto sa nemože nik divit,ak občan zoberie zákon do svojich rúk a ztrestá lekárskych zločincov.
Povdal by si to aj pribuznemu , pre ktoreho by tento organ znamenal sancu na zivot ? Neverim ze sa tento pripad stal. Clanky na badatelovi su ako nedelne omse v kostole. Keby to bolo hodnoverne a pravdive, autor by sa nebal dat link na americke zdoje. Ktovie ci sa ten chlapec prebral. Mozno ho drzia na pristrojoch doteraz
Čiže tým chcete povedať, že pre záchranu nejakého príbuzného mali usmrtiť tohto chlapca, ktorý, ako sa nakoniec ukázalo, vôbec nebol „mozgovo mŕtvy“? Uvedomujete si, čo ste práve povedali?
Nie je nadmieru bezcitné, ba priam až cynické, chcieť obetovať život jedného človeka (žijúceho, vnímajúceho) za život iného človeka?
Nechce sa mi veriť, že existujú ľudia s podobnými názormi ako vy. Vlastne, ono na takýchto názoroch je založená dnešná medicína.
Načo sa snažiť zachrániť človeka, keď sa dá rozobrať na orgány, že? Jeho záchrana by zrejme stála veľa času a nákladov. Jeho usmrtením naopak zarobí operačný tím či nemocnica. A celé sa to ospravedlní tým, že však sa zachránil iný život. Nechutné…
Inak zdroj tohto článku je uvedený na konci.
Niektorí ľudia sú horší ako supy…
Mozgová smrť sa nedá zle diagnostikovať. Je to lekársky jasne dokázateľný a nezvratný jav pri ktorom sa ľudské telo stáva len biologicky fungujúca (často pomocou prístrojov) masa živej hmoty pričom človek ako osobnosť v podobe akej sme ho poznali tu na tomto svete odumretím mozgu definitívne a nezvratne skončil. Orgány, resp. celé telo sú tomuto človeku už nanič. Orgány sa odoberajú preto aby iný človek dostal „druhú šancu“ na život pretože ostatné metódy zlyhali. Je to o záchrane iného človeka. Ak s tým niekto nesúhlasí nech to počas života spíše na papier a má ho pri sebe, nikto v normálnych štátoch mu orgán neodoberie, nie je nutná „obrana“ so zbraňou v ruke.
Ste si príliš istí neomylnosťou lekárov a medicíny ako takej. A to je ten problém.
Že sa nedá mozgová smrť zle diagnostikovať? Zrejme o tom veľa neviete. Neexistuje jeden test, ktorý by ju potvrdil alebo vyvrátil. Robí sa viacero rôznych testov. A aj to sa stále vedie diskusia a menia sa pravidlá o tom, že aké všetky testy sa majú robiť a koľko z nich musí mozgovú smrť preukázať.
Takže s tou jednoznačnosťou to napokon nie je až také jednoznačné…
nie je nutná „obrana“ so zbraňou v ruke. ??? Pokud je někdo v bezvědomí, tak asi nic napsat nemůže. A to, že to neudělal předem, ho mělo stát život? To jako fakt? Otec bránil syna před tím, aby ho lékaři zavraždili, a proto nechápu, za co vlastně měl být poslaný do vězení. Byla to nutná obrana. Jeho žádost na opakované posouzení synova stavu bylo nevyslyšené. Dokážu si to živě představit. Doktoři jsou většinou nadutci přesvědčení o tom, že „obyčejní lidé“ jejich práci přece vůbec nerozumí a nemají jim do toho co kecat a nechtějí se s laiky moc bavit.
osobná skúsenosť z môjho blízkeho okolia, – po mozgovej príhode 30r. ženy, – manžel pri volaní záchranky presne popísal stav a priebeh príhody a vyslovil laickú domnienku na moz. príhodu. – prišla záchranka bez kyslíka, čakalo sa na druhú záchranku lebo pacientka sa nemohla previesť. Po prevoze lekárka na Ct nezistila nič. Išla sa pýtať čakajúcich členov rodiny (ktorí sa medzičasom dostavili do nemocnice) či nie je len pod vplyvom alkoholu alebo drog. Skoro vyskočili z kože…! Na to lekárka opäť vykonala vyšetrenie a vtedy zistila ruptútu cievy. Nasledoval prevoz do inej nemocnice, kde okamžite operovali. Od nahlásenia požiadavky na záchranku do doby operácie prešli necelé !! štyri hodiny !! Samozrejme po operácii, ktorá dopadla dobre, bol stav pacienta tzv. „vegetatívny“ a lekári naznačovali odobratie orgánov, lebo stav sa podľa nich nezlepší a je trvalý. Lekári dali od pacienta ruky preč – údajne dali pacientke operáciou šancu , ale s takýmto poškodením mozgu . . . ?? Len tvrdohlavosť trpezlivosť manžela sa pacientka pomaličky dostávala od žmurkania očami ku pohybu palcami, stisku ruky až po ťažšie zrozumiteľnú reč. Áno, bude na vozíku celý život, ale rodina ju chce mať pri sebe a starať sa o ňu.
Vzťahovú ekonomiku (baťovskú) nahradila byznisová, ktorú na Slovensku ochotne prijímajú, nakoľko tato vedie k rýchlemu obohateniu – na úkor morálky.
Je mi z toho strašne smutno. A keď si predstavíme, že v Číne bežne väzňom odoberajú orgány a ktovie, kde ešte. Kontrolu vo väzniciach a v nemocniciach by mala vykonávať aj tzv. ľudová kontrola a to náhodne vybratá nejakým losovaním. A to opakovane s inou skupinou ľudí. Samozrejme, že by museli byť viazaní lekárskym tajomstvom a len pri podozrení na kriminálny čin by to mali hlasno vytrubovať do celého sveta. Dnes sa nedá nikomu veriť.
Niektorí ľudia sú horší ako supy…
Nie väzenie, ale veľké ospravedlnenie a odškodnenie by si zaslúžil tento odvážny, milujúci a hrdinský otec!