Pekne a múdro napísané, ale blbosť. Až na tú gravitáciu. Ta ťahá kryštáliky dolu, hore ich tlačí prúd teplého vzduchu stúpajúceho od slnkom zohriatej zeme.
Ten teplý vlhký vzduch tiež obaľuje kryštáliky ďalšou vlhkosťou, čím stúpa ich hmotnosť. Keď sa sila stúpajúceho prúdenia vyrovná gravitačnej sile, nič sa nedeje,en pribúda ľadu. A potom sa zníži teplota a rýchlosť stúpajúceho prúdenia, alebo zvýši hmotnosť kryštálikov a tie začnú padať dolu. Cestou cez teplejšie vrstvy atmosféry sa zohrejú a premenia na kvapky, dážď je na svete.
Kontrolná otázka, súdruhovia, prečo sú najintenzívnejšie búrky uprostred leta a popoludní?

Jednoduchá fyzika. Ak máte kryštálik povedzme v tvare kocky s veľkosťou hrany 1 mm, tak jej objem je 1x1x1 = 1 mm3 (a hmotnosť 1 mg). Plocha je 6x1x1 = 6 mm2. Pomer hmotnosti a plochy je 1 ku 6. Ak by ste tento kryštálik zväčšili na taký s hranou 10 mm, potom hmotnosť bude 10x10x10 = 1000 mg a povrchová plocha 6x10x10 = 600 mm2. Čiže pomer hmotnosti k ploche je teraz 1000:600 = 1:0,6. Takže kým predtým boli na 1 jednotku hmotnosti 6 jednotiek plochy, pri väčšom kryštáli na 1 jednotku hmotnosti pripadá už len 0,6 jednotiek plochy, čiže 10-krát menej.

Čo to má s lietaním? Pri lietaní proti sebe pôsobia 2 sily – gravitačná a odpor vetra. Odpor vetra závisí od prúdenia vzduchu, ktoré pôsobí plochu kocky. V podstate ten istý princíp ako pri lodiach plachetniciach ich plachty. Pri väčšom kryštáli na jednotku hmotnosti pripadá menej „plachty“ a teda vietor nemá silu kryštálik unášať vzduchom a kryštál padá k zemi. Jednoducho povedané, väčší kryštál má v pomere k svojej hmotnosti menšiu plachtu.

Ide o fyzikálny princíp takzvaného škálovania – pri zväčšovaní objemu rastú objem a hmotnosť rýchlejšie ako povrchová plocha. A naopak, pri zmenšovaní klesá hmotnosť rýchlejšie ako povrchová plocha. Preto napríklad malé dieťa sa v lete prehreje a v zime podchladí rýchlejšie ako dospelý – lebo v pomere k svojej hmotnosti má oproti dospelému väčšiu povrchovú plochu (kožu) cez ktorú sa ochladzuje/prehrieva. Má to plno ďalších praktických aplikácii. Napríklad prečo by sa na Marse, kde je menšia gravitácia, vyvinuli väčšie zvieratá a rastliny ako na Zemi, samozrejme, ak by tam boli podmienky vhodné na život.

„Sú výpary škodlivé pre ľudí alebo pre život na zemi?

Nie, malé množstvá indikátorov pary, ktoré sa uvoľňujú vo vesmíre, nie sú škodlivé pre ľudí ani pre život na zemi. Výpary používané ako stopovacie látky patria medzi rovnaké kovy používané oveľa častejšie v bežných ohňostrojoch. Značkovacie materiály, ako sú zlúčeniny bária, lítia a hliníka, sa používajú na zafarbenie ohňostrojov a na zobrazenie jasného svetla. Rovnaké materiály fungujú dobre ako indikátor pre vysoké atmosférické vetry z rovnakého dôvodu. Typické užitočné zaťaženie indikátora sa uvoľní okolo 0.5kg materiálu. Typický displej ohňostrojov zo štvrtého júla (v USA) vydáva mnohokrát toto množstvo a je oveľa bližšie k zemi.“

NASA na to pouziva rakety ako sa na ich strankach dokazete docitat. Navyse samotny clanok spomina vysku 160km. Bezne lietadla lietaju vo vyske 10km.

Je to smutne sledovat kam toto zavadzanie spolocnosti dospelo.