Biologička prehovorila, ako jej Pfizer zatajil expozíciu modifikovanému vírusu a vyhrážal sa jej rodine

(Brenda Baletti, Expose News) V interview pre portál The Defender hovorila molekulárna biologička Becky McClainová o svojej novej knihe s názvom „Odhalené: Vedkyňa zo spoločnosti Pfizer bojuje proti korupcii, klamstvám a zrade a stáva sa oznamovateľkou biologického nebezpečenstva“.

Kniha odhaľuje nebezpečné bezpečnostné nedostatky a firemné utajovanie v laboratóriách s biologickým hazardom spoločnosti Pfizer, McClainovej desaťročie trvajúci boj o vydanie zdravotných záznamov a snahu o spravodlivosť po tom, čo bola nakazená geneticky modifikovaným lentivírusom.

Biologička, ktorá informovala o nekalých praktikách, tvrdí, že Pfizer zatajil, že bola vystavená umelo vytvorenému vírusu a vyhrážal sa jej rodine

Molekulárna biologička Becky McClainová začala prejavovať obavy o bezpečnosť už v roku 2000, krátko po tom, čo začala pracovať v laboratóriu s biologicky hazardnými materiálmi úrovne 2 spoločnosti Pfizer v americkom Connecticute.

O tri roky neskôr, po tom, čo vedenie nedokázalo problémy s bezpečnosťou vyriešiť, bola McClainová vystavená geneticky modifikovanému lentivírusu vytvorenom pomocou technológií na pridávanie nových funkcií, vďaka ktorým bol vírus infekčnejší a patogénnejší.

Expozícia vírusu jej spôsobila invaliditu s množstvom závažných príznakov, vrátane necitlivosti, periodickej paralýzy, bolesti a ďalších neurologických problémov.

Lekári nedokázali diagnostikovať ani účinne liečiť jej stav, pretože Pfizer odmietal prezradiť, čomu bola vystavená s odvolávaním sa na „obchodné tajomstvo“.

Incident uvrhol McClainovú do desaťročia trvajúceho boja za pochopenie svojej choroby a získanie záznamov o expozícii, aby mohla vyhľadať náležitú liečbu. Počas svojho boja sa stala oznamovateľkou a čelila hrozbám spoločnosti Pfizer voči nej aj rodine.

Vo svojej novej knihe McClainová opisuje, ako firme prezentovala obavy týkajúce sa bezpečnosti na pracovisku, ako bola vystavená nebezpečnému vírusu, ako roky bojovala proti spoločnosti Pfizer na súde a ako odolávala opakovaným pokusom spoločnosti umlčať ju. Nakoniec však dosiahla právne víťazstvo.

McClainová odmietla podpísať dohodu o mlčanlivosti – a to aj po tom, čo ju Pfizer vyhodil z práce, obťažoval ju a vyhrážal sa jej. McClainová sa tak stala jednou z mála ľudí, ktorí môžu svoj príbeh zdieľať verejne.

Vo svojej knihe odhaľuje korupciu, ktorá podľa nej pretrváva nielen v spoločnosti Pfizer, ale aj v celom farmaceutickom priemysle a regulačných orgánoch, ktoré ho majú brať na zodpovednosť – od Úradu pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci (OSHA) cez Úrad pre kontrolu potravín a liečiv (FDA) až po federálne súdy.

Obhajca bezpečnosti spotrebiteľov Ralph Nader vo svojom predslove ku knihe napísal:

„Žiadny všeobecný opis tejto knihy nedokáže vyjadriť hrôzu a detaily toho, čo Becky McClainová a jej manžel Mark prežili z rúk spoločnosti Pfizer, čo jej v priebehu rokov umožňovala tajná dohoda s vládnymi úradníkmi.

Pred rozsudkom aj po ňom táto firma používala násilné odvetné taktiky, zaraďovanie na čierne listiny, vyhrážky, obťažovanie, neoprávnenú výpoveď zo zamestnania, utajovanie a požiadavky na úplné umlčanie.

Tieto taktiky boli navrhnuté tak, aby zabránili tomu, že sa jej prípad rozhorí do celonárodnej výzvy na reguláciu schválenú Kongresom vo forme prísnych inšpekcií biolaboratórií a povinných prísnych bezpečnostných/zdravotných noriem. V tomto smere spoločnosť Pfizer a bioinžiniersky priemysel uspeli.“

„Ak dokumentujete problémy biologickej bezpečnosti alebo o nich hovoríte, ste prepustení.“

V rozhovore pre portál The Defender McClainová uviedla, že si bezpečnostné problémy všimla hneď, ako začala pracovať v laboratóriu.

„Nemali sme žiadnu miestnosť na oddych, žiadnu bezpečnú miestnosť na oddych. Mali sme nebezpečné kancelárie. Mali sme nesprávne protokoly biologickej izolácie s použitím infekčných materiálov,“ povedala.

A hoci laboratórium nebolo bezpečné, vedenie firmy to ešte zhoršilo tým, že vštepovalo kultúru strachu každému, kto sa odvážil poukázať na možné bezpečnostné problémy.“

McClainová povedala, že väčšina vedcov v laboratóriu zdieľala jej obavy, ale manažéri to povedali jasne: „Ak zdokumentujete problémy biologickej bezpečnosti alebo o nich budete hovoríť, ste vonku.“

Vedci v laboratóriu pracovali na biotechnológiách meniacich genóm, pričom vytvorili vírusy schopné vstúpiť do buniek a zmeniť ich genómy.

Po viacerých bezpečnostných incidentoch, vrátane jedného, ​​ktorý spôsobil zdravotné problémy niekoľkým vedcom, McClainová jedného rána vošla do laboratória a našla na svojom osobnom pracovnom stole „neporiadok“. Jej šéf a jeden nezaškolený vedec tam cez noc nechali neporiadok po nebezpečnom experimente bez McClainovej vedomia.

O mesiac neskôr sa ten nezaškolený vedec opýtal McClainovej, či vie niečo o lentivírusoch, čo je skupina vírusov, ktorá zahŕňa aj HIV a FIV (vírus mačacej imunodeficiencie).

McClainová v tom čase už pociťovala necitlivosť na jednej strane tváre, čo neurológ naznačil ako možný začiatok sklerózy multiplex. Vtedy si uvedomila, že pravdepodobne bola vystavená modifikovanému lentivírusu a požiadala vedca, aby zistil viac o jeho nebezpečnosti.

Vrátil sa „trochu nervózny“ a povedal jej, že vírus, s ktorým pracovali na jej stole, je bezpečný a vraj nie je infekčný pre ľudí.

Tento rozhovor predstavoval začiatok McClainovej snáh získať záznamy o tom, čomu presne bola vystavená. Pfizer jej ich však odmietol poskytnúť s tým, že „obchodné tajomstvá majú prednosť pred jej právom na tieto informácie“.

Keď sa jej stav ešte viac zhoršil, McClainová odišla na nemocenskú, no Pfizer ju nasledne hneď prepustil. McClainová bola šokovaná, pretože predpokladala, že zákonník práce ju pred výpoveďou počas práceneschopnosti chráni. Ako uviedla:

„Nedokázala som sa domôcť lekárskej starostlivosti na svoju chorobu, ktorá bola záhadnou, pretože tieto geneticky modifikované vírusové technológie boli navrhnuté tak, aby spôsobovali nové choroby.

Keď som navštívila lekárov, nikto nevedel, čo sa so mnou deje. Všetci mali strach a nevedeli vysvetliť moju chorobu.

S manželom sme sa báli, že zomriem. Nakoniec sa to stalo veľmi, veľmi, veľmi, veľmi vážnym. Začalo to znecitlivením ľavej strany tváre, potom pribudli bolesti ľavej čeľuste, zápal trojklanného nervu, bolesti hlavy, bolesti chrbtice a nakoniec ochrnutie.“

„Vedci nemajú slobodu prejavu“

McClainová sa obrátila so žiadosťou o pomoc na OSHA (inšpektorát práce) a predložila zhromaždené dokumenty odhaľujúce závažné porušenia bezpečnosti v laboratóriu. OSHA jej odmietla pomôcť s prístupom k záznamom o jej expozícii vírusu a ani nevykonala bezpečnostnú kontrolu laboratória.

„OSHA je teraz kontrolný úrad pod kontrolou farmaceutického priemyslu,“ povedala McClainová.

„Pod jednou strechou vykonávajú dohľad na základe približne 24 rôznych zákonov o oznamovateľoch, čo uľahčuje odvetviu kontrolu nad OSHA. Je ľahké mať tento úrad pod kontrolou. Dosadíte tam vedúceho pracovníka pôvodom z farma brandže, ktorý bude dohliadať na OSHA, a zároveň získate kontrolu nad uplatňovaním všetkých zákonov a vyšetrovaniami oznamovateľov.“

Keďže úrad OSHA odmietol poskytnúť podstatnú pomoc, McClainovej ďalší krok bol jasný.

„Jediným právnym prostriedkom na získanie záznamov o mojej expozícii vírusu bolo podať občianskoprávnu žalobu na základe zákona o oznamovateľoch,“ povedala.

Počas tohto procesu sa McClainová stretla s nespočetným množstvom ďalších vedcov v podobných situáciách.

„Vedci nemajú slobodu prejavu,“ povedala a uviedla príklady vedcov, ktorí boli počas pandémie Covidu-19 cenzurovaní a očierňovaní ako „antivaxeri“, pričom len vyjadrovali legitímne obavy o bezpečnosť.

Nedávne vyšetrovanie portálu The Defender zistilo, že úrad OSHA povedal zamestnávateľom v zdravotníctve, aby nehlásili nežiaduce reakcie zamestnancov na vakcíny proti ochoreniu Covid-19, ale aby naďalej hlásili poškodenia zdravia spôsobené všetkými ostatnými vakcínami.

Pfizer spustil „odvetné opatrenia cez zadné vrátka“ zameraním sa na manžela McClainovej

Počas jej dlhého právneho boja sa Pfizer neúnavne snažil prinútiť ju podpísať dohodu o mlčanlivosti. Odmietla, pretože vedela, že podpísanie by ju stálo páku, ktorú potrebovala na prístup k informáciám o svojej expozícii vírusu.

Spoločnosť spustila to, čo McClainová nazvala „odvetnými opatreniami cez zadné vrátka“, zameraním sa na jej manžela, ktorý pracoval na Úrade pre potraviny a liečivá (FDA) v Connecticute.

„Dva mesiace pred súdnym procesom si môjho manžela zavolali do kancelárie a povedali mu, že ak ma nedonúti dohodnúť sa s Pfizerom, príde o prácu,“ povedala McClainová.

Táto hrozba manželský pár vydesila, pretože McClainová bola extrémne chorá a obaja boli úplne odkázaní na jeho príjem.

„Myslela som si, že Pfizer nemôže mať takýto dosah… môj manžel pracuje pre vládu. Ale mali,“ uviedla McClainová.

Jej manžel ju odmietol prinútiť podpísať dohodu o mlčanlivosti. Avšak po tom, čo čelil rôznym falošným obvineniam napriek svojej bezchybnej 18-ročnej pracovnej histórii ako dekorovaný úradník, opustil FDA.

McClainová nakoniec v roku 2010 vyhrala súdny spor o slobode prejavu ako oznamovateľka v súdnom procese s porotou, hoci neskoršie odhalenia ukázali, že sudkyňa mala finančný konflikt záujmov.

Súd prikázal Pfizeru vyplatiť McClainovej ušlú mzdu za 10 rokov spätne, no nepriznal jej žiadnu kompenzáciu za ujmu z publicity, choroby alebo utrpenia. Pfizer navyše nebol povinný vykonať nápravu svojich bezpečnostných protokolov v laboratóriách.

Hoci McClainová nikdy nezískala plný prístup k záznamom o svojej expozícii, získala ďalšie podrobnosti o víruse, ktoré vysvetľuje vo svojej knihe.

Dnes verejne obhajuje reformu farmaceutického priemyslu. Pre portál The Defender povedala, že si myslí, že je potrebné riešiť niekoľko kľúčových otázok. Ako uviedla:

„Po prvé, všetky dohody o mlčanlivosti súvisiace so zraneniami v laboratóriách a obavami o verejné zdravie a bezpečnosť by mali byť nezákonné. Verejnosť má právo vedieť o nebezpečenstvách v týchto laboratóriách, najmä v našom postpandémickom prostredí.“

Potom je potrebné reformovať OSHA. Je to úrad, ktorý uniesli.“

McClainová dodala, že úrad OSHA nemôže efektívne dohliadať na biotechnológie, pretože plne nerozumie vážnym a jedinečným bezpečnostným rizikám.

Podľa nej sa bezpečnostné problémy týkajú výskumu v oblasti biotechnológií v akademickej sfére, vláde aj súkromnom sektore, pričom každý má vlastný súbor predpisov, no súkromný sektor čelí najmenšiemu počtu pravidiel.

„V podstate potrebujeme lepšiu slobodu prejavu a ochranu oznamovateľov pre vedcov, lekárov a poškodených zamestnancov,“ hovorí McClainová.

„Nikto by nemal prejsť 10 rokmi pekla len preto, aby mal bezpečné pracovisko alebo aby chránil verejnosť tým, že sa zastáva profesionálnych štandardov.“

Autor: Brenda Baletti, Zdroj: expose-news.com, Spracoval: Badatel.net

Súvisiace články

• Podľa doktora Colemana toto sú 4 najodpornejšie farmaceutické firmy na svete
• Injekčná antikoncepcia od Pfizeru sa spája s nárastom mozgových nádorov – a médiá mlčia
• „V prvom rade neškodiť.“ Nový dokumentárny film odhaľuje korupciu farmaceutického priemyslu
• Väčšina mladých lekárov je dnes finančne zotročených farma priemyslom. To ničí zdravotnícky systém